Mi tierra In lu’um Javier A. Gómez Navarrete
















Mi tierra



In lu’um





































Javier A. Gómez Navarrete













Mi tierra



In lu’um


















































Primera edición, 2003

Producción:  CONSEJO NACIONAL PARA LA CULTURA Y LAS ARTES
Dirección General de Culturas Populares e Indígenas

D.R. © 2003
Dirección General de Culturas Populares e Indígenas Av. Revolución 1877, 6° piso
San Ángel, C.P. 01000
México, D.F.

Ilustraciones de: Isaac Hernández Ruiz Diseño de portada: Elsa Mendoza García ISBN 970-35-0485-X
Impreso y hecho en México





ÍNDICE

OKSAJ T’AANIL . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
Introducción  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13

K’U’UK’UM KAAN  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18
Serpiente de regio plumaje  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26

IX CHÉEL   . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32
Ix Chéel . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33

TS’ONO’OT . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34
Cenote . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35

MEJEN P’ÚULO’OB . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36
Cantaritos  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 37

ÁAYIN  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38
Lagarto  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39

YÉETEL JA’ KIN T’AABIK A K’AT  . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40
Con agua enciendo tu barro  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41

K’ÁAT ÓOL . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42
Imploración . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43

SAK TUUNICH K’AN YA’AX  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44
Mármol cetrino  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45

U KI’IL K’ÁANAB  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46
Sabor a mar . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47

IN LU’UM  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50
Mi tierra   . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51

NAAJIL  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .52
Casa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 53





KÉEJ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 54
Venado . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 55

KÉEJ, JA’, UJ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56
Venado, agua, luna  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 57

XOOT K’IIN . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58
Condena  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 59

TS’ÉETS’EK T’AAN . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 60
Algunas palabras . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61

IN PAK’ LU’UM NAAJ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 62
Mi casa de barro  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 63

YAAJ BITUN  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 66
Doliente estuco  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 68

WAYA’ASBIL . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 70
Metamorfosis  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 71

K’ÁAK’, JA’, K’AT  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 72
Fuego, agua, barro   . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 73

IN CH’ÁAK JO’OL UJ  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 74
Mi luna decapitada  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 75

JA’IL UJ  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 76
Luna de lluvia  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77

SÁASBAL KAAB  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78
Claroscuro . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 79

JUYUK NAK IIK’  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 80
Céfiro  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81

NUP SÁASIL  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 82
A contraluz  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 83





U T’OONKÍINSAL K’ÁAK’ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 84
La derrota del fuego  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 85

IIK’  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 88
Viento  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90

K’ÁAT ÓOL TI’ XAMAN  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92
Invocación al Norte . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 93

MA’ JAAJILII’  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 94
Irrealidad . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 95

BALNAK’ TI’ YAAKUNAJ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 96
Feto de amor  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 97

U PAACH K’IIN . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 98
El dorso del tiempo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 99

TEECH  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 100
Tú  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 101

AJ PICH’ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 102
Clarinero  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 103

YAAN CH’ÍICH’O’OB  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 104
Hay pájaros . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 105

TUNKULUCHUJ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 106
Tecolote . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 107

CH’ÍICH’ MOAN . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 108
Ave moan  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 109

PAYÁAL CHI’  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 110
Payáal chi’ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 115







OKSAJ T’AANIL





Ti’e k’iinil mina’an u xookul, chunpalnaj wíinike’. Le sen úuch- ben k-ch’i’ibalo’ob yéetel u ts’íibóol u paklan t’aanikubao’ob, ich u piim ee’joch’e’en ti’u tuukulo’ob tu méentajo’ob u tip’il tip’ix k’áak’, le túun jo’op’u jeelbesikubaj ti’altal aak’yéetel t’aano’obe’.
Yanal u nab ka’an áaktuno’obe’, le ban k’áak’e’ku bitunkin- sik yéet u sáasil cheeb u yich le máako’ob jak’a’an u yóolo’ob tio’su t’aan yéetel u béech’ k’ab ti’e máax táan u tsikbal.
Ya’ab piktuno’ob máanlajo’ob je’ka’, te’ k-lu’umila’junjun- p’íitile’ biin u k’exkubáa le úuchben Maaya T’aan, tak ka tu xa’aytkubaa ti’ waxak p’éel ti’ ka’a k’áal t’aano’obe’,tu p’iis máanik k’iine’ biin u ma’alobtalo’ob tak ka tu chukpachto’ob u ka’anlil jach noj t’aano’ob. Junp’éel ti’ leti’obe’ leti’e Maaya T’aan ka ayik’alchaji’, le káan tu yu’ubo’ob le máako’obe’ka tu alak’kunso’ob u juumo’ob ti’kaabe’ ku bak’paachtiko’ob: je’bix u yáakan báalame’, u jaats’ p’u’uja’an k’áanabi’, u ch’aaj u ja’il áaktuni’, u yawte tomoxchi’ ch’íich’o’obe’, wáa u múukul t’aan ti’e iik’o’ ku baaytik u ya’ax nak’ le k’áaxe’.
Yéetel le yáax ba’al, le maaya wíinike’tu ya’abkunsaj u t’aan yéetel jejelás t’aano’ob tia’al u malo’obkunsik u t’aanikuba yéetel u yéet lu’umkabilo’obe’.
Je’ka’ ikil u biin u máan k’ajlay, yéetel u jeelpajal u múuk’o’ob meyaj, i’ix u líik’il u xik’nal le its’atil, le oka’an óolal yéetel le ki’ichpam miatsil, tu much’o’ob ya’abkach  t’aano’ob utia’al u páajtal u ya’alik le ba’ax ku yila’al yéetel le ba’ax ku nenóoltik wíinik. Tuláakle ba’alo’obo’tu méentajo’ob u k’exkubaj le Maaya T’aan ti’ junp’éel t’aan táaj ayik’al yéetel yi’ij utia’al le tsool t’aano’ob, le ba’ax tu ts’áaj u éejenil ti’k-ch’i’ibalo’ob u líik’so’ob u ki’iki’kelemalo’ob je’ebix le Popol Vuje’, u Ánaltee’ob Chilam Báalamo’ob, u Salbiju’un u K’aayo’ob Ts’itbalche’, u Tsoolante Bakaabo’ob.
Ch’a’ jootbi ti’e úuchbe’enila’ tio’ol le ki’ki’ ts’íibo’, jach u yila’al ku ch’a’aj u yelmal yéetel u múusiik’ ti’ u k’i’ik’el, u pixan yéetel u k’ajlay úuchben K-ch’i’ibalo’obe’. Bey xan olal u Tsikbal





yóok’ol baalkaaj, u oka’an óolal, le ba’ax ku bak’paachta’al u kaajil, u jak’ óolile’, yéetel u ka’analkunsik u yu’ubaj yéetel le nenóoli’.
Ti’e k’iinilo’oba’ le ba’ax ku ts’íibtiko’ob maayao’obo’ ku ka’a ch’ik u múuk’yéetel ku túuntik junp’éel túunben xik’nal yée- tel u juum u kaal ti’ u yiit u taamile’ yéetel ti’ u patul.
Ma’ mak bo’oyeen aktan ti’ u kunal u t’aan ku tsabaj ti’ in ch’i’balil yéetel in k’ajlay, kin k’ubikte’ex le kelemala’je’bix jun- p’éel óotsil ti’ibil óolal ti’u kuxa’an yéetel ma’ xulumte’ ti’u múusi- ik’ Maayabil.







INTRODUCCIÓN



“En el tiempo en que el tiempo no contaba, apareció el hombre.”

Nuestros más remotos antepasados, con ansiedad de comunicarse hicieron surgir de la intrincada oscuridad de su conciencia, infan- tiles resplandores que afloraron en sonidos inarticulados y en pa- labras. Bajo la bóveda de las cavernas, la fogata repartía pinceladas de barniz sobre los semblantes de asombro por los matices de voz y por la expresión corporal de quien pretendía narrar algo.
Milenios después, en estos horizontes mesoamericanos, pau- latinamente surgió el maya arcaico, que a su vez se desgajó en 28 dialectos que con el proceso socio-histórico han alcanzado la esta- tura de lenguas. Una de éstas es el maya peninsular o maaya t’aan, que cualitativa y cuantitativamente se enriqueció al apropiarse y recrear los sonidos del entorno ecológico, como el rugido del ja- guar, los tumbos del mar amotinado, el goteo del agua en la gruta, el graznido de las aves de augurio, o el discreto lamento del aire manso que acaricia el vientre jade de la floresta. Con toda esa sus- tancia primigenia, el hombre maya nutrió su caudal semántico con nuevas palabras que respondían a su inaplazable y permanente ne- cesidad de comunicación.
Tiempo después, en la escabrosa marcha de la historia, con el desarrollo de las fuerzas productivas y el despegue de la ciencia, la religión y la actividad estética, se crearon suficientes términos para poder nombrar la realidad concreta y la realidad de los senti- mientos, de la apreciación personal y de la fantasía. Todo lo refe- rido convirtió al maya en una lengua con capacidad de vocabulario y madurez sintáctica y gramatical que hizo posible que nuestros le- janos abuelos erigieran monumentos literarios como el Popol Vuh, El Ritual de los Bakabes, Los libros de los Chilam Báalamo’ob, el Libro de los Cantares de Ts’itbalche’, Los Rezos Sacerdotales.
Siguiendo esa tradición literaria que obviamente toma esencia y aliento en nuestra carga genética, espiritual e histórica, presente en la cosmogonía, la religión, el entorno ecológico y social, la ca-





pacidad de asombro, la sublimación del sentimiento y la imagi- nación creadora, en la época contemporánea la producción poética maya se revitaliza y ensaya un nuevo vuelo y resonancia en su fon- do y forma.
Inerme ante el conjuro de la voz convocante de mi linaje y de mi historia, les entrego esta obra como humilde primicia al alien- to vivo y eterno de nuestra mayanidad.








“...mina’an u péeksul le yáambesaj; kalikil yóok’ol le xa’ak’e’, túun je’elel ka’achi u ma’xulumte’ k’áanab.”

Popol Vuh


“El espacio yacía inmovil; en tanto que, sobre el caos, descansaba la inmensidad del mar.”

Popol Vuh







“Teene’Aj Iik’ t’aaneen yéetel jopankil in meyaj” Efraín Bartolomé





K’U’UK’UM KAAN


Kaan ti’ ajawiil k’u’uk’umel
ku yijtal u kúuchil k’amnikte’ ti’ a bik’chálak jit’
le kéeje’ ti’ óoxlajun p’éel xóobo’ob u lajkéet k’iin áak’ab ti’e máank’iinal jéesbal ti’ u paklam k’iin.

Beyo’, le kéen u jaat u saayil u suju’uyil le ja’abo’ mantats’ ka tóop’ol ti’ a túuts’ k’aal
bey ja’ túun kaxantik u patul,
leti’ ku jalbakunsik yéetel yaxil tun ti’ ya’ax ka’al u yoot’el ti’Yukalpeten.
Ku xit’ik yéetel ku sinil a poop : jun k’áal p’éel ti woo- jo’ob:
yéetel ka we’esik chukut kibil kanp’éel waach’alo’ob: Chak kaan, k’áak’ olommaja’an ti’ síisil k’i’ik’el
éek’ kaan, sabak ti’ u xamach Uj, sak kaan, yiitsel ti’ patil sa’am,
k’an kaan,chak éek’ cheeb ti’ k’iin ku lúubul le’ob Ts’íibteen tu chi’ ch’uyub pukak’
yéetel u jejeláasil kuxtal ja’ilo’ob: u xexbail Xuux Eek’,
pom ti’ u t’olent’ol in ts’o’omel,
K‘aaj ku pu’uk’paja tu jeelpajal nenus.

Kaanjeel, Esaj Kaan, k’eex mina’an u xu’ulu ka’a béet in le’ob kukutil, Yaxun Quetzal, utia’al u yóok’ot u t’a’ajil ti’ waya’asbil
túun léets’bal u tsáab yéetel u jopba nook’.

Oot’el ti’óoxlajun p’éel suuto’ob ku pixik in ts’íilal ti’ le k’iinbesaj ku máanmach a kíimil,
yéetel ku yichkíinsik x-lo’obayan nikte’.
Jun téenak paymun, ti’u nu’ukul páax ti’túunichil kaal
ka bok’olja’atik u ch’u’ul k’áak’il ti’ che’ chak loolo’ob, tu’ux bak’paachta’ab ti’ puks’iik’alo’ob ku sakche’ej
u boxel a chi’.





U pa’at k’ojol ku jiit’ik a jobnel yéetel u ya’ab ti’ ja’il k’ax jalal.
In k’áat in wojelt máax ku tip’ix k’áak’tik u sak bóox ju’unil páax,
¿Binakí u báat ku xik u nenus Ixchéel
yanal u siinan k’aay k’at ku k’iinbesik k’a’amkach ja’? Tumen láaylie’ túun ch’aaj u yok’ol ti’Aj Sip, Kéej ti’ tuus náach ja’il,
yéetel Sojol Kúuts, tso’ ku puk’kubaj ti sojol.

Jach jaajil,
kin puk’kinbaj ti’ u uk’um Aj Ch’iinab
le máax ku tupik eek’o’ob yéetel u ch’iin u neek’ u yicho’ob.
Bolon Mayel,Yuum ti’ jujuylu’um ma’ach u la’ap’al, in sáabukaan man tulnaj yéetel a ma’ay lu’um lool
utia’al u beeta’al yéetel ki’ki’ t’aan ya’ab yáax k’iino’ob.
Japaykaan Kaan ku chu’uchik ja’ ti’ k’áanab k’uxtaanbal ti’ Aj Jóoya’, T’up Cháak,
táan loomik u tak’an booki’ yich che’ yéetel a looloch púuts’,
i’ix ti’ kaab ku yuk’ik u jobonil.
ka’alikil kin jalbakunsik junp’éel ch’ich’il túun olmal tin k’i’ik’el
utia’al in t’abik u ch’u’ul chaki ti’ a xa’ay aak’.
Yéetel kex ku xuupik le k’iina’ u táaktal a kuxtal,
teene’ jach in wojel, Tsáab Kaan, teech ka ka’a ts’ik u muuk’il bey k’u ku yutskíinskubaj chéen tu jun
ti’ u úuchbe’enjal weenel ti’ u buk’tuno’ob. Ko’olebil ti’ ja’ ka t’ajik a ts’íibolal ti’ ti’ibil óolal, éemel ya’ax ch’ooj ka ti’ sáask’alen béech k’abt
ka waach’ik u ja’il a wich ti’e sak che’ej tuláakle wicho’ob.
Péek beelil ti’ xuulab
ku muxiko’ob u ya’ax tuun i’ix sáasil tuun ti’in ja’aja’al,
molay ti’ sáako’ob ti’ x-ma’ok’ol ich ch’otulo’ob
ku saats’iko’ob yéetel u ts’a’ayo’ob u k’alab che’ ti’ u





chi’ob.
¿Bix je’e u páajtal a che’ej yéetel a bok’ol ja’ich ja’il ich yéetel u sakal kaayo’ob ti’ a wicho’ob táan u
k’úuxko’ob in jáatlóom?
Teene’ láaylie’ beelil ja’ene’
ti’e k’ab im ti’ top’olankil lu’um
yéetel kin ts’íiboltik in bajik in mo’ol ich u nooy a wíinklil utia’al in chu’uchik u paklan tsikbal banab eek’o’ob, máanjan tu’ux tupa’an in eets’ ti’ in úuchben na’at.

Tsoolk’iin ka p’isik yéetel ka éemelkuns in k’iintaj
le ba’ax táan u yúuchul, ku kíimi paybe’en u yaantal yéetel ku ka’a kuxtal ti’ u x-ma’ xulik’iin wóolis t’o’ol ti’ u péekul,
mantats’ ti’ u káanbal junp’éel túunben péeksul.
U jiit’i’ xich’o’ob ja’il k’exul ti’ Ya’ax Imix Che’, kin bulik máanjan náachil u yanal a woot’el
yéetel u láal ti’Aj pak’ balo’ob i’ix Aj bóobato’ob a xexbail ka ti’ Calakmul yéetel Edzná
ku wekik lik’ul le ts’o’ok u yúuchul le ba’ax bíin úuchuko’.

Le kéen in li’isik in k’i’ix yéetel kin p’iisik le múuyalo’ob kin k’opik le jobon che’ utia’al in jó’osik u k’aaye
Aj túuntajnáalen ti’ tuus náach ja’il chéel,
kin ye’ebtik u k’aay ch’íich’ yéetel ku omankal in iik’ t’aan.

Utia’al le uk’aja’ ti’ bo’oye’ kin ok’otba k’a’aj
ti’ u biinbal ja’ku xu’ulsik le k’i’ixpach ooch ti’ péek óol, ts’ej yéetel ts’ej kin páanik in múuknal ta túunich
le áak’al ich wayak’ ku chowakkunsik u chaanbéelil ti’ ch’ena’an

P’éelel ku t’ajkubaj ti’ buk’tun ti’ jats’uts t’aano’ob wooj ts’íibta’an ti’ kulkinaj túukul ti’ ch’ench’enki,
babak’ ku ch’a’b u k’ak’atak bej ti’in ma’ xulumte’ k’áat chi’,
¿Je’e u páajtal in káanbal ti’e moson iik’ u ayik’al yóok’ot?





Yaan ba’al ku wa’atal ichileen ti’ táam chuun ka’an, yéetel le na’akal ku suutik in Yaxun x-nook’ol
i’ix kextúun kin jilkinbaj táanil le k’iino’
tu paach amal x-ma’ kéet u t’o’ol ti’ sajakil oochel.

Táan u bik’chalák ich k’as ee’joch’e’en ku sajkíimenta’al in ok’om óolal
mantats’ túun kaxantik u t’unil paymun chajil ti’e kaabo’.
K’aaxal tuuchil ti’óoxtúul nuuxo’ob :Xibalba, lu’um, ka’an,
ti’ a tsek’el oot’el tóop’ in p’iisil kaab, chuun pak’o’ob, tankabal ajawo’ob, way weenelo’ob, sak bejo’ob,
laj ka’a p’éel ti óox k’áalo’ob solo’ob ti’ pul amayte’ ku nub chi’itiko’ob  u ta’anil ti’Túunben K’áak’.

Tsool k’aaba’ ti’ balnak’o’ob ku panpibtik ti’ amal motsanil, leti’e k’iin yéetel u péekul túun néet’keen,
jebak jach tu k’iin kin néet’ik u péekul
je’bix le uk’aj ku púuts’ul yéetel ku ka’a suut tu chultun. Le áak’aba’ku sáastal ich le áayin Tamkas,u Beel K’ab Iim, óoxtúul oocho’ob yéetel juntúul t’u’ul ku
kanáantiko’ob u tséelo’ob.

Na’ Kaan, a ch’i’ibalileen Chano’ob, nup’ luuch ku sa’ap’ik le tok’o’
kin jantkinbaj yéetel kin ta’kinbaj tin batsil ich le wóolis t’o’ol ti’ a kaabil ui’it’il. K’iilkab ku k’ankunsik in yi’ijo’ob,
jóok’ol táan u oksubaj ich le satun sat
ti’ u pilinsuut xíinbal ch’ooj ti’ junp’éel seeb chi’.

¿K’aja’anteech in noolo’ob táan u jook’olo’ob ich a chi’ le túun yajal kaab?
Ma’alob ta wa’alaj je’bix ixi’imo’ob
yaan túun u k’itkubao’ob ti’ kan ti’itso’ob kaaba’ máanjan náachi ti’ bolon wits mina’an u yich,
u ya’axtak ka’anal k’áaxo’ob ti’ Peten Itsja’,





le táax lu’umo’ob ku xootko’ob chuun ka’ano’ob, ti’ u yáakan Usumacinta u nenus,
u túunichintab jaayab ti’ ts’ono’ote’. U jáal k’áanab ti’ yaakun ta’ab, peteno’ob ti’ chaway túun chichantal yéetel u péeksul ch’uyub ta’ uj
jun pik noj kaajo’ob tu póolo’ob.

Teaki’, méenteen tomoxchi’ ich u kikil jobnel, etjun t’aan ku t’ajik u ets’a’an ja’il,
ta’an ku tip’ix k’áak’tik u chowak k’iine’, chi’bal k’iin ku kuma’antal tu jo’op’ol. K’u’uk’um kaan táan tíip’il
te’ k’aas bo’oy nenus ta wináal Kéej
yéetel ka éemel ti’ch’ooj ka’an ich óox amayo’ob ti’ sáasil.
Ti’ Chichen Itzá, tsáab ku yawat t’aan.
Ti’ Óoxmal, núukil ti’ tsats tuun yéetel okom tuun
túun k’aayko’ob u ch’ujuk iik’ t’aan ti’ a sak chak túunich.

Ka japik u chi’ ti’ tu jool k’uj naajo’ob ti’ Chi’ Kaan Naaj, utia’al k’uchul tu jobnel ti’Aj Chuen i’ix Itzamná.
Ajau Kaan, Tepalil Kaan, a ts’a’ayo’ob tu táan in jo’ol u t’aan tok’
ku puk’ik u yek’el ti éek’ iik’e’.

Jejeláas ts’umul, ka to’ik, ka tia’alintik, ka t’oonkíinsik, kanp’éel wooj ti’ Ja’ab, Tun Maaya,
yéetel xúuleen xane’, xóolte oksaj ku ajal aktáan a séeba’anil ti’ yo’omkin ko’olel-lu’um,
je’bix le xiibil ku yáakam yóok’ol u nook’il a táax lu’umil utia’al u jáalk’abtik u i’inaj tu ts’u’ a peteni’.

Imix, yáax k’iin, ixi’im, tiijol nal, wáa chuup im ti’ ko’olel,
láal ch’ujukil ich le nokopa’il ti’e yawate’.
In yaakuntik le ch’ench’enki’ yéetel yaan in t’aan, Ti’aneech ichileen i’ix táan in kaxkeech ich le ulaák’il,





kulukbaleen tu jáal uláak’túukul táan in cha’antik u top’ol in oochel
lik’ul teech yéetel teen chéen junp’éel batsilo’on.

Yuum-Xuna’an ti’ wóolis chuun ka’ano’ob
ti’ kuxtal-kíimil, a wóolis kukutil ku kóolkeen, bak’paach keen
ti báaxal t’aan ku paklan méentkubaj:
le kéen oksaj óoltikeech táan in méent oksaj óoleech yéetel kin ka’a oksaj óolikeech,
yéetel bey ku máan le súutuke’ ti u séebil kuklile’ u tak’ kabal ich ti’e teen ka bayli’ leti’ teaki’.

Kuxtal junp’éel biinbal u waaji’ láaylie’ kuxtal
yéetel kíimil junp’éel kuxtalil u kasteyan ki’ leti’e kíimil.
Aktan ta wich tuláakal k’oj ku ts’ilubaj ti’ eets’o’ob tuusa’an
lik’ul u suy k’upil ti’e manak’ óol,
tuméen sayabileech, wats’eech ja’il yéetel u chi’ uk’umeech.

Wáa mana’aneech teene’Aj Cheemnáaleen x-ma’ ja’il chuun ka’an
yéetel chéen kin nakkunskinbaj tu ni’ cheem ti’e ka’a xookul.







“He aquí que soy poeta y mi oficio es arder” Efraín Bartolomé





SERPIENTE DE REGIO PLUMAJE


Serpiente de regio plumaje,
madura en tálamo de vibrátil trenza
el venado de trece silbidos su equinoccio, en este festín jadeo de tu coito astral.

Así, cuando el año rompe su himen siempre brotas de tu ojival encierro como el agua en busca de su forma, que con perla de garganta verde
pule la epidermis de Yucalpetén.
Veintena de glifos tiende y extiende tu estera. Víbora roja, fuego cuajado en frialdad de sangre, víbora negra, tizne de comal en la luna,
víbora blanca, llanto de abrasiva arena, víbora amarilla, ocre pincel del otoño: sonámbula luces cuatro desdoblamientos.

Dibújame en la boca de un incensario con diversidad de líquidos vitales: flujo vaginal de Venus matutino,
copal de mis circunvoluciones cerebrales, hiel que se enturbia en su cristal versátil.

Kaanjeel (serpiente mágica), cambio intermitente, recrea mi foliado cuerpo, Yaxun Quetzal,
para que dance euforia de metamorfosis relampagueando cascabel y lustroso ropaje.

Piel de trece giros cubre mi desollamiento en la celebración que trastoca tu muerte,
y que núbil mandrágora baña.
Una vez más, en diapazón de pétrea garganta chapoteas el fuego mojado del flamboyán, donde sitiado de corazones tu labio sonríe.
La espera del parto teje tu vientre





con su arsenal de venablos líquidos.
Quiero saber quién chispea el pentagrama gris,
¿acaso será el hacha que rompe el cuarzo de Ix Chéel
bajo la sinfonía de barro que celebra al aguacero?
Porque aún gotea el lloro en Aj Sip (venado de espejismo), y Sojol Kúuts (pavo que diluye en hojarasca).

Ciertamente,
me disuelvo en el río del Venerable Enano Hondero que apaga estrellas lanzando el guijarro de sus ojos. Bolon Mayel (Señor del Polvo Impalpable),
mi sabukan reboza con tu polen
para hacer de metáfora tanta primavera. Japaykaan (serpiente que succiona agua del mar) antagonista de T’up Cháak (calabacero de lluvia), ya hundes tu garfio en el olor maduro de la fruta
y en la miel que bebe su oquedad, y bruño un coágulo de mi sangre
para encender el húmedo granate de tu bífida lengua.
Y aunque el tiempo agota las ganas de vivir, bien sé, Tsáab Kaan, que tú las fortificas como pirámide que se restaura a sí misma
en añejo letargo de cimientos.
Virgen de agua que infiltras tu vocación de rito, flujo verdiazul que en traslúcido ademán
desatas tu lágrima en la sonrisa de todos los semblantes.
Corriental de hormigas carniceras trituran el jade y el topacio a mi verano, falange de langostas de implacables trapiches cuyos colmillos estiran la prisión de mi calca. Entonces, K’u’uk’um kaan,
¿Cómo puedes reír y chapotear en llanto
con la piraña de tus ojos reviviendo mi herida?
Yo también soy torrente
en esta leche de germinante limo,
ansío hundir mi garra en la pulpa de tu talle





para que sorba el coloquio de constelaciones,
más allá del apagado gesto de mi atávico instinto.

Tú, deidad ubicua,
calendario que mide y descuenta mi sino, presente progresivo que muere antes de ser
y revive en el eterno círculo de su metatropía, siempre en aprendizaje de un nuevo movimiento; nervadura zodiacal de Ceiba Madre,
inundo más allá el subsuelo de tu epidermis con semen de arquitectos y profetas:
tu ovulación que en Calakmul y Edzná
vierte desde el pasado inédito futuro.

Cuando tiendo mi espina y mido celajes golpeo el tronco para arrancarle el canto sereno el trino y fermenta mi poema catador de espejismo en arco iris.

Para esta sed de sombra imploro magma
en reflujo que extingue el erizo de la duda, lasca a lasca cavo mi sepulcro en tu cantera
y el oasis en sueño alarga la lentitud desértica.

Número que se alambica en pedestal de tropos, letra engarzada en catarsis de silencio,
espiral que se orbita en mi pregunta eterna,
¿puedo aprender del tornado la danza sibarita?

Algo en mí se yergue hacia profundo paralaje, este ascenso invierte mi quetzal oruga,
sin embargo, repto delante del tiempo tras cada asimetría de tímido boceto.

Serpenteando en claroscuro desmaya mi nostalgia siempre en busca del punto “G” del mundo.
Haz umbilical de trillizos: Xibalbá, tierra, cielo, de tu calcárea piel brotó mi geometría,





basamentos, palacios, crujías y calzadas, cincuenta y dos escamas en romboidal conjuro anuncian los rescoldos del Fuego Nuevo.

Nómina de fetos incesta en cada espasmo, es tiempo que en corriente me erosiona, pero a tiempo deslavo su creciente
como sed que huye y vuelve a la cisterna.
Madre Sierpe que levitas,
la noche amanece en el lagarto Tamkas (Vía Láctea), tres tlacuaches y un conejo guarnecen tus flancos.

Soy tu linaje de Chanes, ventosa que deseca la sangría,
me devoro y excreto a mí mismo
en el círculo de tu cintura planetaria; sudor que madura mi espiga,
salir que se adentra en laberinto
en el periplo azul de una promesa.

¿Recuerdas a mis abuelos saliendo de tu fauce en despertar del mundo?
Bien dijiste que como granos de maíz surcarían las cuatro direcciones
más allá de la cordillera sin rostro, las lujuriantes selvas peteneras,
las llanuras que cortan horizontes, del rugiente cristal que esculpe breña, en un petrificado bostezo de cenote, islas de coral menguante,
litorales de sal afrodisiaca,
y en el péndulo de la plomada mil urbes cincelaron.

Ahora, hazme oráculo en víscera palpitante, parábola que destile su remanso,
ceniza que chispée su solsticio, eclipse en su proemio detenido.





Emplumada Serpiente,
emerges en penumbra mineral tu mes del Venado y bajas del éter en triángulos de luz.
En Chichen Itzá, capitel que arenga;
en Uxmal, sobriedad de celosía y columna cantan la castidad de tu cantera rosa.

Abres la boca a Chicanah en el vano de tus templos, para llegar a la entraña de Itzamná y Aj Chuen.
Ajau Kaan (víbora real), tus colmillos en mi frente de acupuntura son el habla
que diluye del viento negro su ponzoña.

Polisémica síntesis envuelves, posees, doblegas, cuarto glifo del Ja’ab (año maya),
y también soy xúul (bastón plantador) que despierta ante tu apremio en la fecundación de mujer-tierra,
como pene que brama en el mantel de tu llanura hasta soltar la semilla en el centro de tu isla.

Imix (primer día), Ixi’im (mazorca de maíz) o seno hinchado de mujer,
vierte dulzura en el naufragio del grito,
que enamorado estoy del silencio y tengo que hablar, estás presente en mí y te busco en la otredad, sentado en el borde de otro pensamiento
contemplo germinar mi sombra desde que tú y yo somos lo mismo.

Señor-señora de horizontes circulares
en vida-muerte, tu esfera me atrae, me circunda en silogismo de creación recíproca:
al creer en ti te creo y te recreo,
y así desfila el instante en efímera escarcha su presencia del yo que es siempre ahora.

La vida es transcurrir cuyo pan es la vida
y la muerte un vivir cuyo vino es la muerte.





Ante tu faz todo antifaz se descascara en gesticulaciones inventadas
desde la circuncisión del olvido, porque eres fuente, meandro y delta.

Sin ti soy marino sin líquido horizonte
y sólo me recuesto en la proa de tu recuento.



Ix-K’uj, p’úul ti’ yo’omchaja’an ko’olelo’ob, Aj sat sayabil ti’ chéel
Kusamil a tomoxchi’ yéetel ch’oojtak náachil
ich a tuuch ti’ chawayo’ob ku ch’ujukkinsik ta’ab.

Ko’olel kaab, jobon ti’ síijsajul,
jo’olje u julte’ báabil cheem benel weenel tu t’iinaj u ch’ench’enki k’ato’
ti’ a tomoxchi’ wíit’il ti’ ye’ebe’.

Ku lóokankil in maaya k’i’ik’el,
le k’iine’ túun ajsik le amayte tuunicho’ob t’ona’ankunsk payalchi’
ti’ tu moots me’ex cháak,
le kayo’ob ku xik’nalo’ob, ku yawate ch’íich’o’ob yóok’ol u paalil síit’ ti’ amal kuklil.

X-Ch’úupal- chiich, sak pakal- chiich,
jiit’e poopo’ utia’al a k’aameen ti’ looleen’, yéetel a wich uj ti’ bolon ulis,
ti’e nalo’ bíin u xo’otok in tuucho’.

Bejla’e’ le ka’ane’ ku ka’a kuxkintik u pa’ muuk’, k’iine’ ku búukintik u boox ya’ax nook’o’,
k’o’ox ku yuk’ik u sáasil ban k’áak’e’
yéetel ti’u péeksul ti’ sóol áako’ob yéetel jalalo’ob ku julik u xanabi’ in óok’ote’.



Diosa cántaro de parturientas pródigo manantial en arco iris, Cozumel tu oráculo con azules lejanías endulza sal en ombligo de corales.

Mujermiel, colmenar de creación, ayer lanzada de remo desvelado tensó el silencio terracota
a tu augural cintura de neblina.

Mi sangre maya hierve
tiempo catalizado en las baldosas ensalmo alucinante
en la raíz del musgo,
los peces vuelan y las aves graznan sobre el salto infantil de cada oleaje.

Abuelaniña, torcazabuela
teje el petate para recibirme en flor,
y tu faz lunar con nueve menstruaciones en la mazorca cortará mi ombligo.

Hoy el cielo revive su agonía
el sol se arropa en manto negribronce, hosco abreva la luz de la fogata,
y al ritmo de tortugas y carrizos enhebra la sandalia de mi danza.



Luuch sajkaab túunich:
le p’úulo’ ku chi’ik a booxel chi’ yo’olal u na’ajtal yéetel a múusiik’.

Ich a máatsabo’ob
u múumuts’il u néek’il a wich ku k’uxik u suju’uyil le áaktuno’.

Le soots’o’ ku bok’oltik éek’ eets’ yóok’ol le mu’ule’ tu’ux ku jéenel u k’aay k’atuno’ob.

Kéen jaach’nak le báalam chak iik’ u si’is pu’uch áak’abe’
u tomoxchi’ le jolk’olok
ku ka’a tíitik in chi’ichnaki.



Jícara de calcita:
ese cántaro muerde tu labio
para que se harte con tu aliento.

Entre tus pestañas
el parpadeo de tu pupila roe la virginidad de la caverna.

El murciélago bate el visaje negro sobre el montículo donde se derrumba el canto de los katunes.

Cuando el jaguar-viento rojo tritura el dorso entumecido de la noche
el augurio del graznido
vuelve a estremecer mi incertidumbre.



Yóole sa’amo’ ku jalk’ajal uk’aji p’úule’, leek, leek, leek,
u leek a chiich,
ku yawat le x-muucho’;
japap u chi’ ku ch’en xikin k’ato’,
ku lúubul jun xet’ ti’ u chak t’e’et’e’.

Junp’éel molay ti’ j-muucho’ob Aj K’aayo’ob chak k’an boona’anil u pu’ucho’ob
ku k’aayo’ob utia’al amal iik’o’ tio’su j-mejnilo’obo’ junp’éel núukil k’aay yéetel k’áat k’aayo’ob:

¡Woo, woo, woo, woo,
jach in woje, jach in woje, jach in woje...
Le ets’e’ ku p’iit yóok’ot ichil le tuunicho’obo’ yéetel ku ts’opuba yanal u yoot’el áak’al.

Ti’ yaayatulul le p’úule’ tu suutubaj chulo’ tu ch’iinaj uukp’éel páaxo’ob te’ múuyalo’,
ma’ xáanchaji tu núukaj kíilbal cháake’ yéetel uust baakele’,
i’ix lik’ul u ayik’al t’u’ul ti’e uje’
ku lúublo’ob sáasil j-mejen p’úulo’ob,
x-t’un ti’ x-t’un le cháako’ yéetel le k’uk’ che’ob.



Resbala la sed del cántaro en la arena, leek, leek, leek,
el leek de tu abuela, croa la rana;
boquiabierta escucha la vasija, cae una lasca de su cadera roja.

Un orfeón de batracios tenorcillos con el dorso pintado de naranja, por su prole dedica a cada viento responsorio de coros suplicantes:

Woo, woo, woo, woo,
jach in woje, jach in woje, jach in woje...
El eco jaripea en los basaltos,
y se enfanga en piel de la laguna.

En penitencia el cántaro se hace flauta y lanza siete arpegios a la nube,
al acto responde el corno del trueno y desde el pródigo conejo de la luna caen en luminosos cantaritos
gota a gota la lluvia y los retoños.



Ta’ab ku léets’bal ich a ch’ujuk bóobatil.

Tin junal kin xookkeech ich in ka’lop Ajau ti’ chak luuk’o’ob i’ix áak’alche’ob petenil pak’áal Ix náayt ti’ táanil k’ajlay chuun ka’an Aj cheemnáal ich u sakil a wich.

Le kéen tóop’ok piknalsáas ta chi’
yéetel in payal chi’ ku óolmankil in jaayab
in oksaj óolal ti’a úuchben tsikbal yóok’ol baalkaaj bíin ajak chi’bal k’iino’ob yéetel buts’ eek’o’ob k’uxa’an ich ts’albilju’uno’ob kóopo’.

Ti’ bak’albak’ ku ye’ebkunsik bejo’ob
yéetel in ma’chuupul uk’aj ti’xiik’o’ob i’ix báabil cheemo’ob bíin in xíinbat u loochol áak’ab
bey éek’ may Aj kanan ti’ in ch’ench’enkile’ yéetel leman ja’ bíin u li’is u kukulil buts’e’ utia’al u chi’ik u pix ich u ts’íibil in múuknal.



Fulgura sal la dulce profecía.

A solas en mi recodo te descifro, príncipe de pantanos y albuferas, chinampa soñadora de prehistoria horizonte naviero en tu retina.

Cuando la aurora de tus fauces brote y en plegaria coagule mi bostezo
mi fe en su ancestral cosmogonía despertará eclipses y cometas carcomidos en códices de amate.

En espiral que aniebla derroteros con insaciable sed de alas y remo recorreré la comba de la noche, como ciego guardián de mi silencio y el remanso alzará humo en oleaje
para morder el antifaz de mi epitafio.



U kíimil tuuniche’ leti’e sa’amo’ tu’ux ku weenel mo’ol
yéetel uj.
U bo’oy ya’ax k’u’uk’um ku yuntik áak’ab,
yéetel le ja’e’ ku suutkubaj beel ja’il ti’ in k’abo’ob.

P’ilis tok’ táan u t’aabik a k’ate’ yéetel yawat ku jep’ik
le jak’óolile’.



La muerte de la piedra es la arena, donde duerme la zarpa
y la luna.
La sombra del quetzal mece la noche, y el agua se vuelve río
en mis manos.

El chispero enciende tu barro y el grito aprieta la sorpresa.



Ku k’uchul ook’iin yéetel péeksul ti’ jáatlooma’an yoochel,
yéetel jun láak’ankil k’a’awo’ob ku kuchko’ob u máaben kíimen k’íin,
le ch’och’lemo’ ku k’exku k’aay ti’ mu’yaaj k’áat, leti’e ch’och’lim u Aj K’áat áak’ab Ja’.

Jaltunen kin ch’ulik u t’aan u kíilbal cháak, wáa sóolen tu’ux ma’ séebchaj kuxtal;
ma’ xane’ tséek’en ku kaxtik u ch’uulil jalal; tsay k’iin chokol u pool,
owox ti’ ta’an chaltúun ku xíikil kéen u t’aabkubaj moo.

Kin xiit’il ti’u e’esaj xookul óoxlajun p’éel xeet’ tuunich, u níikil u jomlil sam jo’ol;
yéetel u payal chi’ J-meene’, ja’abine’ ku xookik u bolom p’éel le’ob,
ku xokik u óoxlajun p’éel le’ob,
ku tataj yawat yéetel ki’imak óolal muucho’obe’, ku ja’ajats’ik u nej jilankin lelem cháak
táan u yok’ol u ch’ooj ta’ uj;
yéetel u payal chi’ J-meene’ ku jeenel ja’ ma’ u p’aatik aja’an in pixan,
yáanal u choojol sabak Aj Chikil X-tuuch’e’yok ts’unu’un, u che’ej xi’im ich luuch.
Tu yóoxp’éel k’iine’ kin ka’a síijil, ya’ax túunil in k’oj,
in muknale’ junp’éel ka’anlil néen ti’ boox tuunichi.



Llega el ocaso con ritmo de sombra herida
y un cortejo de tordos carga el ataúd del Sol, la cigarra cambia su canto en ruego,
es el ch’och’lim invocador de agua nocturna.

Soy sarteneja que moja la voz al trueno, o carapacho donde la vida no tuvo prisa;
quizás medio cráneo que busca la humedad del junco;
Tsay k’iin enloquecida,
vaho de laja ceniza que detona cuando la guacamaya se enciende.

Me expando en el conteo mágico de trece lascas, que es desplome en la cueva del oso colmenero;
con la oración del J-meen el jabín cuenta sus nueve hojas, cuenta sus trece hojas,
claman vehementes las ranas e hincha sus senos la nube, coletea el reptil relámpago llorando su azul plomo;
con la oración del J-meen la lluvia en derrumbe no deja mi alma despierta,
y bajo filtros de hollín el sonajero es pie de colibrí, risa de maíz enjicarado.
Es tercer día y resucito, mi máscara es jade, mi túmulo un espejo celeste de pirita.



Le sowjal ku síilik
a sak tuunich k’an ya’ax, pixa’an tuméen óom
yéetel ti’ibil óolal k’áanabil: Takchalak k’iin yóok’ol sa’am, u k’u’ ch’íich’o’ob ja’,
yóok’ot X-ko’olel kay,
yéetel in kaachal ch’uuy tuun.



La ansiedad descubre tu mármol cetrino
que la espuma cubre con ritual marino: destiempo en la arena, nido de gaviotas, danza de sirena
y mi anclaje roto.



Tu chi’ uk’um chichan mul sa’amen yéetel kin p'iis ti’ ka’akach jáal ja’
a chan wats’ k’áanab éek’ya’ax tio’su léets’balo’ob kastelan abal kin lets’ik a sowjal k’áaxil
u ki’il ch’ujuk k’áanab
yalbanak k’áanab, tsayamjal, máan tsayamjal táamil kíimil ka’anal
lolok káak’ ku jóopba éemel yéetel toch’il ti’ uj.



En la bocana soy duna,
y mido en playa quebrada tu caletilla bronceada
por fulgores aceituna,
lamo tu ansiedad montuna que es dulce sabor a mar pleamar, amar, ultraamar hondura de muerte arriba húmedo fuego se aviva flujo y reflujo de luna.
































“Jaaj, úuch ka’achi le lu’ume’ junp’éel nojoch iim, junp’éel táaj nojoch iim tu’ux taak’akbal tuláakal le Aj koolnáalo’obo’ wi’ijo’ob ti’ u náajalto’ob u koolo’ob, ti’ k’aab iim, jach u ki’il ti’ u k’aab iim ko’olel, je’ebix u ki’ muun sak’ab le kéen a cha’achik.”

Miguel Ángel Asturias


“Sí, la tierra era un enorme pezón, un enorme seno
al que estaban pegados todos los peones con hambre de cosecha, de leche con de verdad sabor a leche de mujer, a lo que saben las cañas de la milpa mordiéndolas tiernitas.”

Miguel Ángel Asturias










In x-yaakunaj lu’um,
bejla’e’ táan in suut ta pe’echak’ti chaway yéetel ya’ax tuun, mix a ch’a ba,
ich kanp’éel chuun ka’ano’ob ka ts’íilik bolonp’éel k’ojo’ob: ku p’úuyul in mootso’ob.
In k’iintaj le kéen u yuk’e u p’ujul ti’ woojo’ob
ku úlisik ma’ xulumte’bak’ paachta’an ti’u jun u t’aankubaj yéetel Aj Chuen ku t’inik u sakatan ti’ kíilbal cháak,
ku ka’a kuxkintik u its’atil ti’ boox ch’ooj ja’il utia’al Ixchéel táan u tiixik u p’úul ti’ balnak’o’ob.
Aj, Chi’ ch’e’en its ja’, ka kunaltik ti’e K’u’uk’um-Kaan ku yáalkab ti’ táax pak’ yéetel u k’iinil k’u’uk’umel, kuun u k’itik ich ki’ bookil u tíitik u tsáabo’ob,
bey tak poolil ti’e chíinil k’iin ku puk’ik a peeta’.
Teene’ k’aas bo’oyeen táan in nojochtal, tsíimin k’áax ku tuupul,
kin nich’ik yéetel jaayabo’ob u yiimo’ob Uj
ku tséentik le Ya’axche’o’ yéetel u juutul yoochelo’ob ich jots amayte’ob ti’ yeej ts’u’util.

Yanal ts’u’uy oot’el ti’ túunich yéetel bekano’ob ku japik u chi’ Lootun ti’ sayomal túunich
tu’ux le ja’e’ ku póolik ma’ xulumte’ satun sato’ob: k’i’ik’el kaab ti’ ts’ono’ot ku p’ix ichtik u úuchbenil k’iine’.

Táan u a’al t’aan chaway u liik’saj kaajtalo’ob ti yaal kaab.
Le ka’ano’ ku poxtik patul ti’ sóol ti’ mak,
Táan u liik’il in Onel u kúuchmaj in wíinklil tu pu’uch
ku liik’s u ch’uuy máaskab tu tojil Ja’inaaj, u ja’il x-kojolte’: In lu’um, iim tin ch’i’ibalil,
kin éemel ti’ a jobnel ti’ chaway yéetel tok’tuunich.



In X-yaakunaj lu’um,
hoy retorno a tu huella de madrépora y jade, ignorándome,
entre cuatro horizontes desollas nueve máscaras, se astilla la raíz milenaria,
mi destino al trasegar tumulto de glifos mestrúa eternidades copado en soliloquio, y Aj Chuen restirando atabal de trueno revive su arte en líquido cobalto
para Ix Chéel que vierte su cántaro de fetos. Ah, Chichen Itzá, conjuras al Pájaro-Serpiente que recorre la alfarda con sideral plumaje,
y entre aromas dispersa su crotálica sonaja en denuncia del ocaso que diluye tu aura. Soy umbría viscosa, tapir evanesciendo
a mordisco bostezo pezones de luna
que amamanta la ceiba con derrumbe de siluetas entre rombos tatuados a filo de avaricia.

Bajo epidermis de canteras y barranca abre Loltún su boca al útero de piedra, donde el agua burila sinfín de laberintos: sangre miel de cenote que otea al tiempo.

Ya conspira el arrecife su asonada de enjambre.
A corteza de nácar el cielo escama formas.
En despegue el Onel con mi cuerpo al lomo
leva anclas rumbo a Jaina, la acuosa necrópolis:
In lu’um, seno de mi linaje,
desciendo hacia tu vientre de sílex y madrépora.






* In lu’um: mi tierra.



U k’ajlay k’aay yúuntaj
u muuk’ le kanp’éel okomo’oba’
Aj ets’kúunsajo’ob ti’ u naajil náay kantúul bakabo’ob chéel,
kili’ich ya’axche’ob chúunuk ts’aba’an utia’al u juk’iko’ob u chej baakel banab eek’o’ob je’ex yoxo’ontal ixi’im.

Taam taaam tin pak’ilo’ob tia’al u mootslankilo’ob
tia’al ma’ u cha’iko’ob u tíita’al in wóol tia’al ma’ u bajik u ts’a’ay sawinaj
mix tia’al u jáalk’atkubaj le p’uja’anilo’.

Bíin u kuuch in naajil ma’ xulumte’ píik’ sáasil yóok’ol u pu’uch bíin balk’ajak yiiyij uj
bíin u tootkins kíilbal cháak
bíin u ki’ibookkuns u biinbal Xuux Eek’.

Sáansamal bíin in náachkuns
u Aj k’ank’ankuns ch’eeneb iik’, u yawat t’ooj ka’ x-nuuk
u t’óochpajal tomoxchi’.

Yéetel u muuk’ in ch’i’ibalil bíin in tojol ch’iint
Aj Maak’ Ki’iki’ óolilo’
yéetel Aj Noj T’oox Yaaj óolil u bisaj t’aanilo’ob Aj Pu’uch.


Bakabo’ob: Cuatro gigantes de la mitología maya que sostienen el cielo en las cuatro direcciones o puntos cardinales. El del oriente es rojo, Chak Yuum Bakab; el del poniente es negro, Éek’ Yuum Bakab; el del norte es blanco, Sak Yuum Bakab; el del sur es amarillo, K’an Yuum Bakab.

Aj Pu’uch: Deidad de la Muerte, Señor del Xibalbá



La memoria del canto meció
la reciedumbre de estos cuatro maderos asentadores de mi casa de sueño,
cuatro bacabes del arco iris, santas ceibas del origen puestas para descoyunturar
el esqueleto de las constelaciones, así como se desgrana maíz.

Los sembré profundo para que enraícen
para que no dejen que se estremezca mi ánimo para que no clave su colmillo la envidia
ni para que se desate la ira.

Mi casa cargará auroras sin fin
sobre su espalda rodará el plenilunio enmudecerá el trueno
y aromará el retiro de Venus matinal.

Alejaré diariamente
el atisbo amarillador del viento el graznido de la lechuza
el tropiezo del maleficio.

Con la fuerza de mi linaje echaré
al Gran Devorador de Regocijo, al Gran Distribuidor de Tristeza, mensajeros de Aj Pu’uch.



Kéej tuunichkinta’an
ti’ junp’éel pola’an tuunchi Tabi’ chan k’ala’an k’eej
ich le Troano pikju’un.

Ta’ankuns k’ateech yéetel mak ti’ ajau kaab boox tuunil a wicho’ob
yéetel wool sáasil a woot’el.

Ch’ooj kóokayo’ob
a wicho’ob ich chak’an yéetel u ch’ulil p’uulja’ ti’ áak’ab i’ix sáastal.

Ku ya’alale’, le Aj ts’oonnáale’ yaanti’pay okil tuunich
tuméen u k’áak’ab mantats’ chuup yéetel bak’.

Chan kéej ma’a biin
ti’ in jats’uts Yúukatan tuméen u lu’umil maayao’ob, u lu’umil kij yéetel k’áanbul.



Venado petrificado
en una estela de Tabi, venadito aprisionado en el códice Troano.

Eres de barro encalado con nácar de regia miel de coral negro tus ojos y copo de luz tu piel.

Son luciérnagas azules tus ojos en la sabana con humedad de rocío
de la noche y la mañana.

Dicen que aquel cazador tiene piedra de amuleto porque siempre su asador está de carne repleto.

Venadito no te vayas de mi lindo Yucatán
que es la tierra de los mayas, del henequén y el faisán.



Le kéejo’ ku yuk’ik uj ti’e ja’o’ le ja’o’ ku péeksik kéej ti’ uj
le uje’ ku boonik kéej ti’ ja’e’
le kéeje’ túun náayt ja’e’ ti’ uje’.

K’i’ik’el t’aba’an meen Aj Sip, Aj Sip túun joopkunsik k’i’ik’el kéeje’ naxche’ k’i’ik’el
k’i’ik’el Aj Sip: ban k’áak’.

Kéej-téek ich ja’o’,
kéej-kóokay ich k’áak’o’, kéej-i’inaj ich jujuy lu’um, kéej-k’aay ich iik’.





















Aj Sip: Ciervo mitológico protector de los venados. Se le presenta al cazador que ha cobrado muchas presas para sancionarlo. Adopta el aspecto de un venado viejo en cuya cornamenta muy ramificada hay un avispero. En ocasiones se presenta como un venado enano que tiene en uno de sus cuernos un diminuto panal.



El venado bebe agua de luna,
el agua mueve al venado de luna, la luna pinta venado de agua,
el venado sueña agua de luna.

Sangre encendida por Aj Sip,
Aj Sip aviva la sangre, venado tizón de sangre, sangre de Aj Sip: hoguera.

Venado-manatí en el agua, venado-luciérnaga en el fuego, venado-semilla en el polvo, venado-trino en el viento.



Tin luk’saj u nook’ u yoochelo’ob áak’ab, bey xan u sáasil chúumuk k’iin,
tin ts’íilaj u yoot’el p’úulja’ ti’ kéej iik’, tin ta’akaj u baabche’Aj Cheemnáal Uj,
tin jiich’ k’aaxaj Boox Báakab ti’ u nej u tuxtalil ka’an; chéen ba’ale’ kéen sáaschajkeen ich teeche’,
kin tu’ubsik a táax lu’um yéetel a mejen múulo’ob, a chichan tuuch,
a ch’ujuk peten yéetel u yich ja’,
kin ka’a siilik u ts’íibil yóok’ol kaab a wats’o’ob,
a bookil chokoj lu’um;
ku táax popokxik’ in X-tulix yóok’ol ja'
kin xoot k’iinilkinba, utia’al in ka’a ts’íibtik k’ajlay.



Desnudé las sombras de la noche y el cristal del mediodía,
desollé la piel de rocío del Venado de Viento, escondí el remo al Barquero de la Luna,
até el Bakab Negro a la cauda del meteoro; pero cuando amanezco en ti,
olvido tu llanura y tus collados, tu diminuto ombligo
tu isla con su ojo de agua,
y vuelvo a descubrir tu orografía, tus meandros,
tu olor a tierra caliente,
mi libélula vuela a ras de agua;
me autocondeno a reescribir la historia.



Ma’ tin xookaj tu sáastun Aj Na’ato’ob mix tu jojopki ki’ booki’ k’áak’
u bala’an ja’il jaltune’ma’ tu p’ilaj in wicho’obi' mix tu ya’alajteen u xik’nal t’unt’un ka’ani’.

Ma’ tin xookaj tu áanalte’i’ k-ch’i'ibalil, mix tu jobnel le yuk tiin ts’íile’,
ma’ tu núukaj in t’aan le chi’bil k’iine’, mix le k’ank’an xi’im k’i’ik’it te’ ka’ano’.
Ma’ tin na’ataj tu yáakam u kíilbal le lu’ume’, mix tu pilin suut jolkan síiniko’ob,
mix tu xoob mosón iik’ ku kots’kuba ich áaktune’.

Ma’ tu ya’alajteen u loolankil úuchben k’uche’, jebak in wilmaj paj ise’ tu wíinklil x-lo’bayano’ob yéetel u x-t’uju’Aj bakil ku tíitik su’ukil naaj.

Ts’o’ok u p’áatal u k’áaj numyaj ichi k-láak’tsilo’ob tuméen suuk u ta’akkubaj Aj Pu’uche’ paach joonaj.

Túun K-yúuchu’p’eenkech ba’alo’ob jela’antako'ob : le ayik’alo’ob bejla’e’ ku bo’ol yéetel xéet’ k’éewel, máasewáale’ mina’an mix u alkunaj óol ti’
chéen ku yilik u níich’ koj X-Táab.

Le chak iik’al ku babal jutik tuláakal,
le k’áanabo’ ts’o’ok u maak’ik u sa’am,
la’aten le oocho’ chaanbéel u xíinbal te’ poopo’ túun ni’ini’ óoltik u k’iinil Múultuntséek’.







T’unt’unka’ani’:Ave de mal agüero.



No lo leí en la piedra de la claridad de los doctos, ni en el lengüeteo oloroso de la hoguera,
no me abrió los ojos el agua vedada de sarteneja, ni me lo dijo el vuelo del ave de augurio.

No lo leí en el libro de nuestro linaje,
ni en las entrañas del venado que desollé, tampoco me respondió el eclipse solar,
ni el maíz amarillo desparramado en el cielo.
No lo entendí en el rugido del temblor de tierra, ni en el andar girante de hormigas soldado,
tampoco en el silbido del aire en la gruta enroscado.

No me lo dijo la floración del viejo cedro;
pero he visto el mal de pinto en cuerpo adolescente, la tos del tísico estremecer la casa de zacate.

Ya se quedó la hiel de la tristeza entre nosotros,
porque se ha acostumbrado Aj Pu’uch detrás de la puerta.

Nos están sucediendo muchas cosas distintas: los adinerados pagan con pedazos de piel,
el indio no tiene ni la esperanza,
sólo ve a Ix Táab mostrarle los dientes.

El viento rojo derrumba todo,
el mar tragó desesperado su arena,
por eso la zarigüeya camina despacio sobre la estera: está olfateando tiempo de apilamiento de cráneos.





IN PAK’ LU’UM NAAJ

Aj Xíinbal K’at ti’ táax lu’umil: te’ xa’ay beej,
amal x-tosja’ku jeelbesikeech kuum
ku líik’il náachile’ bey u luuch ti’ibil óolale’.

Xuuxub, k’áax túun xuuxub, ku ka’a suutkuba k’abal-jub.
U kaano’ob k’áak’il ku paniko’ob yanal lu’um, yéetel ta kaal ku sáastal le k’op páaxil che’, sáasil ku cha’ajkuntik u yich k’ajsaj.





MI CASA DE BARRO

Barro trashumante de la llanura: en la encrucijada,
cada llovizna te vuelve apaste
que levita en lontananza como jícara ritual.

Silba, la selva está silbando,
se vuelve a convertir en torno-caracol. Escarban bajo tierra las serpientes de fuego, y en tu garganta la marimba amanece,
luz que encandila pupila del recuerdo.






































“Le k’áak’e’ bey ja’ le kéen wejke’, na’an máak k’asku bel, u yóome’ u buuts’ ja’ yéetel le buts’ u yóom k’áakil.”

Miguel Ángel Asturias


“El fuego es como el agua cuando se derrama, no hay quien lo ataje, la espuma es el humo del agua y el humo es la espuma del fuego.”

Miguel Ángel Asturias












YAAJ BITUN


¿Máax lu’us u k’óom táamil le áak’aba’?
Ti’ yaamba’ ja’Aj k’u’uk’um yóok’ol mopo’ tin chi’a u luuts’ubil a máatsab.

Ich jak’óolal booxel chi’ku ye’esik  jun pik paato’ob.
Amal nek’ ich:


túunich


jujuy kaab sáasil


Kohunlich u yaajil siinan péeks bitun
paymun te’ tu’ux ku táal u pakab, póol túuncho’ob u táaj awat baktuno’ob táan u jeenel
k’aayil ok’om óol ti’ ta’an, ma’ xulumte’ k’iin

In payal chi’ a tia’al, Aj wa’n chak k’antsoje’en Aj suukkinaj ti’e ja’o’ yéetel iik’o’ob
tek utia’al a ts’áa boonil, ka jáalk’abtik patulo’ob ku tak’ankunsik baal nak’o’ob yéetel naal.

Le kéen u k’opo’ob a tseen ti’ t’iint’in k’éewelo’ob ku kuuxumta’al a say suju’uyil, chíini k’iin ulis.
Le okba’ k’iin ku ts’altik k’ajlay
u sa’il keep pom ku olmaltik le k’iino’.

Ti’ nup sáasil ku múuch’u yéetel me’ex cháak ku túunt ts’íibtik u k’itil ti’ piktuno’ob
u suutil síinik ku ch’a’ajichtiken
a nojochtal sáasili’ x-ma’tuusul jaaji’.

Mix bik’iin biin a suutkabaj Aj palitsil ti’e bo’oyo’ keex ka balantik yéetel ta’akuno’ob le chik’iine’ ku pa’ik a pix jo’ol ti’ ta’k’iin yéetel sáas tuunil yéetel k’ojbesajba báalam ka áalkabt le áak’abe’.





¿Máax ku jet’kunsik u juum in kaal túunichi’. Nokokbal junp’éel póola’an túunich ku kol achik max ku máan yéetel ku suut u k’iin ikil sak xikino’ob
ku láachko’ob u táan jo’ol k’aas chak iik’o’ob.

U tuch’ub xi’im tu ts’íibtaj le chúun ka’an utia’al le óok’ot ooko’ob u púuts’ ts’íibtiko’ob x-ma’ Xaman eek’ yéetel x-ma’ amayte’il
u ts’íibil xíinbalil te’ Xibalba.

X-T’oojka’ x-nuuk yéetel u si’imtun k’aay ku kéebtik k’áak’, wooj ti’ xa’ak’bil luuk’ ok’om óol suum k’axa’an tin pu’uch
x-ma’ ok’ol ku nokop u búulkaabil.

Le k’ato’ ku k’ayik úuchben payalchi’
le kaane’ ku ka’a xookik u ch’ench’enki
ku jáatloom le iik’e’ pe’echak’ yóok’ol pe’echak’ yéetel ku péeksik a tuuch ti’ ba’bak’o’ob.

Le Tsáab Kaan ku paniko’ob sak booxi’ ch’ooj yo’om múuyalo’ob ku t’eesik u yimo’ob
le seeb jaats’ cháak ku xet’ik u jobnel
ku jaatkubaj le sayabil yóok’ol k’áax yéetel a’abano’ob.

Ok’ol áayin ti’ kóokayo’ob,
x-ka’a áabil ku jokik u k’aasil le náachilo’: xíinbal ts’oonnáal ti’ áak’alche’
ku táam loomik u júulte’il sáasil ti’ amal eek’.





DOLIENTE ESTUCO


¿Quién desojó las cuencas de la noche?
En oleaje quetzal sobre corozos, el anzuelo mordí de tu pestaña.

Labio en asombro aspecta mil molduras.
Cada pupila :


piedra


polen




luz.


Kohunlich es doliente euritmia estuco de allende devenir jambas, estelas, gemido de baktunes en desplome, elegía de cal, sol sempiterno.

Mi oración para ti, gigante albino, domeñador del agua y de los vientos, conciso en dar color, redimes formas que maduran embriones y mazorca.

Al percutir tu torso de atabales,
sulfata tu himen, menstruo vespertino.
El ocaso troquela la memoria,
el semen de copal coagula tiempo.

A contraluz simbiosis con el musgo, que boceta la diáspora de siglos,
en girante hormigueo me encandila tu creciente esplendor sin paradoja.

Jamás serás vasallo de la sombra
aunque escombre con biombos el poniente destrozando tu yelmo de oro y ónix
y en mímesis jaguar corras la noche.





¿Quién agrieta mi voz petrificada? Boca abajo un dintel masturba liquen, pasa y retorna la era en que ocelotes rasgan testuz avieso de huracanes.

Índice de maíz trazó horizonte,
para que pies danzantes engarfiaran sin estrella polar y sin cuadrante, bitácora de viaje al inframundo.

Lechuza con graznido de obsidiana eructa alumbre, glifo en argamasa, es luctuosa jarcia en mi dorso atada sin llanto que naufrague su diluvio.

El barro croa atávica plegaria, la víbora recuenta su silencio,
desflora el vendaval huella tras huella, y escarcea tu ombligo en espirales.

Las Pléyades exhuman gris cobalto, nubes preñadas yerguen sus pezones, el rayo presto al vientre le destaza, rompe la fuente en selvas y breñales.

Lagarto lagrimero de cocuyos, bisnieto que ya escarda los confines: cazador trashumante en el pantano hunde dardos de luz a cada estrella.



Ti’ ju’jutil ku lúubu pa’a le t’aano’
Aj pa’ oochel ku tíitik che’ej oko’ob, lik’ul u tikin yelmal ku yuk’ik k’iin
yéetel ku p’eepik le iik’o’ tuláakal k’u’uk’mel.

Nenus ku t’ona’ankus wáa ku wéenelkuns u naat’ma u bo’oy in k’a’ajsul
ku ch’ujukkinsik le peel ku jaayabo’
aktáan ti’u tep’ kíimen túun u tiixik jujuy kaab.

Balnak’ péepen ku tomoxchi’tik xook k’iino’ob táan u jilkuba tu jeléeb, bik’chalak ta’ k’áanab, yóok’ol a báaxal ku bik’ wa’atal
in waak’ táan u páanik a táax lu’umo’ob.



En alud cae rota la palabra: iconoclasta pulsa cascabeles,
desde su magra esencia sol abreva y arranca a vendaval todo plumaje.

Caleidoscopio enerva o adormila encabalga su umbría mi recuerdo y endulza la vagina que bosteza
ante el sudario que derrama polen.

Oruga vaticina cabañuelas, reptante muda piel, resaca ondina, sobre tu juego yérguese vibrátil
mi lengua en tus llanuras socavando.



Ja’e’ ku tixik k’at, k’áak’e’ ku sap’ik ja’
k’ate’ u chimal ti’ k’áak’e’, ja’e’ k’ax paachtab ich k’at.

K’áak’e’ ku chichkunsik k’at, k’ate’ ku teep’ik ja’,
ja’ ich k’ate’ ku ch’uyba k’áak’, k’áak’e’ buuts’il kaan.

Ku jo’osik u yaak’o’ob k’áak’, ja’e’ ku k’aay ich k’at
k’áak’e’ ku yok’ol iche ja’ k’áak’e’ u k’u’uk’umel ja’.

Te’ me’etil paach k’iine’
Aj Kíimil ku tsayomtik Kuxtal, Aj Kuxtal ku tsayomtik Kíimil, ja’, k’at, káak’.



El agua deslava el barro,
el fuego consume al agua, barro rodela del fuego, agua guarnecida en barro.

El fuego endurece al barro, el barro cobija al agua,
agua en barro retén de fuego, fuego serpiente de humo.

Saca sus lenguas el fuego, el agua canta en el barro, el fuego llora en el agua, fuego plumaje de agua.

En el redondel del tiempo, la Muerte engendra la Vida, la Vida engendra la Muerte, agua, barro, fuego.



Teaki’ le Aj Uust Ts’oonnáal ku bajik u boonja’ yawate' je’bix payalchi’ kíimen
yóok’ol u jaayab wats’ k’áanab.

K’áak’il áayin ku jats’ik u nej
yéetel ku juxik u pak’ bitun ti’e woojo’obe’: sáas jujuy lu’um, u xexbail k’iin,
bóobatil t’aan ku k’uxik u x-ma’ bakel eets’.
Ich a éek’ x-tosja’ ku báab in X-Ch’áak Jo’ol Uj.



Ahora el cerbatanero clava su grito de acuarela como réquiem
en el bostezo de la bahía.

Colea el caimán de fuego
y lija la argamasa de los glifos: polvo de luz, polución de sol, profesía que roe su deshuesado eco.
En tu llovizna negra nada mi luna sin cabeza.



Ja’il Uj ku ch’uuk ta kisneb naaj
ku ch’aik yiik’ u náay le kúuchil wéenel ku k’aax u sáasil wóolis p’ich táan u yilal yéetel le tamakas ch’ooj séeb ku weekik.

Amal sáasil put iik’o’ob ku tsí’ikt ich u chowak chi’ichnakil ku k’eluk yéetel le ja’ ich le p’úul ku múukul t’aan
tu chúumukil yéetel ki’imak óolal péeksil.

A sáas ch’óoch’ ku kíilbal
yéetel le wipilo’ takchalak ku sajkimenta yéetel le sáasil ku tiixik le jaats’a’.

Ti’ le nojochtal ku payóoltik k’i’ik’el u yail in yáakumeech ku ts’íik síit’ káan a bit’ u book in noj yail.



Luna de lluvia espía en tu ventana los sueños de la alcoba ya respira, ciñe su lampo el cono que la mira, y el lúbrico azul presto derrama.

Cada fulgor suspiros deshilvana
en larga incertidumbre que transpira y el agua en la tinaja ya conspira
en epicentro con cadencia ufana.

Tu salobre translúcida estremece y el huipil en arritmia desfallece con la luz que trasiega este flagelo.

En la creciente que la sangre incita el apremio de amarte se encabrita
al oprimir aromas de mi celo.





SÁASBAL KAAB

Chacheech ja’ ku xíit’il
nej ti’ jak’ óolal máanan náachil pa’ muuk’ eeb ta sáasil ti’ náachile’
ch’ooj ti’ ta’ab ti ma’ay lool ku chíini’.

In k’óom náayt a k’aaba’ ku úuchbenchajik sasbal kaab ku jul ti’u wooj
ts’o’om tu’ux le eets’ ich u nonolki
ku xoot u kaal in baay ku biin u náachtal.

Ch’íich’ ku xabik in chuun ka’an
yéetel ku puk’ik sáasilil jo’el tu’uxiake’ u ki’ichpamil nikte’ tu paach k’áaxi.

Aj xik’nal tuus náach ja’il paynum ku weekel in iik’ yóok’ol le k’áaxo'
ku lu’usik u boonil in k’aay tuméen mina’aneech.





CLAROSCURO

Eres manojo de agua que germina: cauda de asombro allende mi agonía peldaño en tu esplendor de lejanía azul de sal en polen que declina.

Mi ensueño cóncavo tu nombre añeja claroscuro que enhila en su grafía, neurona donde el eco en su porfía, degüella mi suspiro que se aleja.

Ave que desperdiga mi horizonte
y disuelve en ubicua transparencia donosura de orquídea de tramonte.

Volátil espejismo quintaesencia
que derrama mi aura sobre el monte decolora mi canto por tu ausencia.



Ich le k’aam iik’o’ ku kóoj u yoochel in t’aano’ob
táan u t’óochpajal lik’ul junp’éel pepem che’ x-ma’ beeli’ yéetel ti’ u xik’nal chak ya’axi’ tso’otsel jo’ol
ku nokop ts’íibol u uk’aj ko’il. Pirinsuutil ti’u jo’op’u yak’ k’áak’ p’iliso’ob yétel yáakam ku bik’chálako’ob
ku ts’o’okole’ ku jiiltkuba yéetel u chaktal x-lo’bayen táak u p’aatik in chej baakel x-ma’ le’o’b.

Ti’ u láak’il ti’ néeno’ kin k’alkinba
kin ch’ench’enki nonolkinba, chokoj teet, utia’al in t’ona’ankinsik u k’at ti’u xexbail sata’anen ti junp’éel tupul ich boox ch’ujuk kin taats’ máan ich juyuknak iik’ ta ja’ile’.



En vendaval mis vírgulas afluyen tropezando en puente sin camino, y al vuelo cabellera rojibronce naufraga urgida su furor sediento;
gira girante en preámbulo su flama, a chispas y bufido en zigzagueo repta con sonrojo púber
hasta dejar mis ansias sin follaje.

Otredad de espejo me confina, porfío silente, grupa calcinante para enervar la arcilla del orgasmo
y extraviado en un vahído negridulce me remonto en el céfiro de tu agua.





NUP SÁASIL

Ichil u táal yéetel u yiyibankil ku péek óol le ja’o’, mantats’ ku mak’ik u sáasilil:
In tosja’ ku t’óochpajal túun suut
yéetel ti’ pe’eto’ob ku p’o’ik u k’a’ajsajulo’ob.

Le neek’ ich ku t’aanik jun pik oochelo’ob: Kin láalik le yek’el xíiw ti’ ok’om óol,
ku yawat u x-lo’bayanil néen,
toot Aj Yawat T’aan ku olmaltik loloki.

Kin waach’ik u sáasil a wich ti’ a séebil le kéen in wile’ ku na’atkeen u paakat. Ti’ u péeksul ka u kil lel,
áak’ab ku k’alap le kéen u je’elek u saay suju’uyil.

Ku sáastal a jáayab ti’ lak’ankil:
Nonolki kin p’atik x-ma’ nook’il a x-ma’ muk’óolal táam ku pilinsuut in k’aay yéetel in tuup óol
nup sáasil xexbail ich nup t’un.





A CONTRALUZ

Entre llegar y fluir la lluvia duda,
su transparencia devorando siempre: Mi llovizna tropieza en su retorno
y a círculos deslava los recuerdos.

Convoca mil poliedros la pupila: Vacío la cicuta de nostalgia,
grita sangre tu puberal espejo,
mudo heraldo que humedales cuaja.

Desanudo la córnea de tu urgencia y al verla me adivina su mirada.
Al ritmo solo que palpita en semen,
la noche encalla cuando tu himen yace.

Alborea en bostezo de simbiosis: Persistente desnudo tu impaciencia, honda ronda mi canto y desencanto
a contraluz orgasmo en contrapunto.



Táanil ti’e t’aane’ kanp’éel ma’ xulumte’ob tu láalo’ob báaxal na’ato’ob u buul kíimil
kéen Ix-Ko’il ku altal yaak’iltik u tunul pechéch junp’éel jom ti’ áakacho’ob ku waak’o’ob u ts’u’util.

Jáal ja’ ti’ k’aas bo’oy ku yajal yéetel ik’il iik' le baayo’ ku léets’bal u pa’ muuk’ ti’ ta’ uj
ti’ u x-ma' na'tsil ku séeb yéemel le piktanil ch’íich’o’ob aktan ti’ k’iilkab ku ts’amtik taats’jul sáasil sak ta’ab.

Asab táan u k’i’inam a k’abo’ob ku lóojsiko’ob jáatskabo’ob yéetel ku tak’anta’al le kaabo’ob ti’ wet’a’an loolankil
le óolal ta ka’ansajeen ti’ in baksaj iik’e’
yéetel in tok’ik tuus náach ja’il ti’ k’áabnab mulu’uch mulu’uch.

Le booxel chi’ob tu awat paytajeech teaki’ ku p’aatkeech ich a neek’ ich p’ila’an ts’eeb ts’ono’ot,
ka’a poolo’ob nenus ku neet’o’ob a nak’
le wóolis t’o’ol ku ya’alik bak’ paachta’an.

K’a’aj ku lúubul yéetel ichil ok’ol ich ku ta’akkuba u paakate’ ku k’itik ti’ xaxak’ áalkabil u i’inajil ch’i’ibalil
yóok’ol le táaj úucben pe’echak’bala’an yéetel ka’kaab in k’áak’ ich ta’anil ku oksaj t’aanik u t’óonkíinsal.



Antes que la palabra cuatro eternidades vertieron acertijos baraje de muerte cuando la lujuria su rueca balbuceaba
un enjambre de tábano urdía su avaricia.

Litoral en penumbra despierta con zozobra la red relampaguea su agonía de níquel
en orfandad de prisa desciende la parvada ante sudor que impregna translúbrico salitre.

Aún duelen tus manos que bendicen auroras y maduran panales en floración prohibida por eso me enseñaste a doblegar al viento
y a sangrar espejismos en mar de pedregales.

Labios que te invocaron ahora te rehuyen en tu pupila abierta estrábico cenote, bicéfalos cristales erosionan el vientre
el círculo pronuncia un estado de sitio.

Cae hiel y la piedad se esconde en su mirada dispersa en estampida el grano del linaje sobre la huella fósil recubierta de humus
mi fuego en la ceniza admite su derrota.



































“Le chak iik’e’ tu tíitaj ka’achi le nukuch kúul che’ob, le lu’ume’ táan u jech’el yéetel u jaja’ok’ol ti’ nojoch p’úul ku xikil.”

Miguel Ángel Asturias




“El huracán cimbreaba los arbolones, crujía la tierra con sollozo de tinajón que se raja.”

Miguel Ángel Asturias














IIK’


Iik’, neek’ ti’ chúunuk, pixan, kuxtal: Tuláakal je’e u chabiljal ta chi’ ma’ takalbil, teene’, buululeen ti’ k’aaba’,
kin siilkinba ti’ joch ti’e sak ta’ab
yéetel kin lúubul  táamil ti’ u ya’abkach joolo’ob.

¿Ba’ax bíin u yúuchulteen  u k’iin ka’aput kaxantal?

Mantats’ kin siilik jak’ óolil,  kin bobokni’ktik pe’echak’ tu’ux u wooj páaxil ku túuntik u bik’chalák ti’u k’ab che’ob tu paach u jobonil ti’ le papatala’
ti’ u junab jook’ bíin u jalk’abtik u xiik’o’ob.

La’aten yéetel u séebankil ti’juyuknak iik’ kin k’áat chi’tikeen:
¿Ba’axten ti’ tu ma’xulunte’ u balab k’iin ti’e k’áabnabe’ le ch’ooj paymun ka’ane’?

¿Ku pitik u nook’ le k’áabnab ti’ u sáasil yéet u ja’il kama’t’aan utia’al Yuum Cháak?
Yéetel beyo’, tu tojil u  pa’ muuk’ ti’ Iik’ T’aan, kin báab ich u ya’axile’ táan u búulkaabileen yéetel le péek óol in paaj kuuchma
ti’ le Iik’T’aana’, iik’ t’aan  iik’il.

Ka chíikpajal yéetel u yook wáay kéen a waak’ u yáakam a k’uxil
tu paach le mulix ts’ikit ja’il ti’e cháaka’
i’ix u jáal k’áanabe’ ku xóolkuba aktan ti’e julek’.

Báalam táan a jáatloomik a woot’el
a óok’ot báaxal ku pirin suutkuba táan u bik’yajtik u yeejo’ob yéetel ti’e k’a’am yawat ku yáalkab le peteno’obo’
tu tojil u chuk bo’oy ti’ in tsil táan u juutul.

¿Binakí ku xíinbal a mana’an ich junp’éel jub?
Toon ichil ji’ix kaya’an kojo’ob
mantats’ ku líik’il yéetel ku jets’kankuba





yéetel ba’al ku péeks ich ki’ki’ juum tu k’áan am tu’ux le soots’e’ tu sakkunsaj u áak’abe’.
Aj báaxal k’ab ti’ ik’il iik’ yéetel alab óol, Aj wakax wíinik ku páanik satun sato’ob,
ka múuk tsikbal u  táankelemil ka’aput síijil ka xoxoot’ik a bak’el yéetel a jobnel.

¿Máakalmáak subin ku líiksik a p’eekil ichil le chiwoj ti’ t’onanil pirin xíinbal?

Ti’ in múuktal, tsal ku kóonk u yok’ol, tu paach ti’ ch’uuk bej ti’ ch’ena’an
ka ts’ejik manch’akat sáasil tuus náach ja’il bey yib k’iin ti’ u ts’o’ok ja’aja’al.

Táan u ch’ench’enkinskuba u nóok’ ti’e jomo’, ku t’aabik u p’uy ts’o’omel le jubt’aan,
bey k’i’ixil óom ti’ tuunich
ku la’achik le ja’e’ u yoochel lik’ul náayte’.

Te’ ku t’óochpajal u ta’k’áanab yéetel ku k’o’oxba u k’aj lay ichil le kukul ku pixik u t’o’olo’ob u yich,
yéetel ti’ okom tuunich kaacha’an
ts’íikil tu ma’ xulunk’iintaj u pe’echak’,
amal sim tuun ta’ab junp’éel k’iin ka’aput síijili’,
ich leti’ in wicho’ob ku ka’a káanbalo’ob ki’imak óolil, ku bo’ol patane’ le k’iintaj ti’e numyaj,
le pixano’ob táan u máan yéetel ok’om óolal ku pitko’oob u nook’o’ob ti’ u áak’ab kulenkulo’obo’.

Tu tojil u chúumuk ma’ach u ya’alal ti’ u k’ojole’ ti’e mok’och x-ma’ yuumil le chakaxo’ob ma’ach u xu’ulu t’aan
kex táan u yáalkab le munya mina’an u k’aaba’e’.

Aj chuk ba’alba ti’a mana’aneech, Iik’, óol, kuxtal,
ts’áaj uk’aj ti’ in ja’e’,
ti’ in xik’nal yéetel ti’ in k’áak’,
wáa kin kíimi ti’ in tuukul je’bix u lal kuxtal.





VIENTO


Viento, almendra de origen, espíritu, vida: Todo cabe en tu boca intangible,
yo, ahogado en nombre,
me descubro en el vacío del salitre
y caigo en el fondo de múltiple salida.

¿Qué será de mí cuando el reencuentro?

Siempre descubro asombro, husmeo huella donde la nota ensaya vibraciones de ramaje tras la oquedad de este tímpano
en el único nudo que librará sus alas.

Por eso con premura de brisa me pregunto:
¿Por qué en la sombrilla eterna del mar el azul es más cielo?

¿Desnuda el mar su transparencia
en plegaria líquida al Señor de Lluvia? Y así, hacia la agonía de Iik’T’aan, vadeo en el verdor que me diluvia
con la duda a cuestas
en este Iik’T’aan (poema viento).

Con pie de nahual irrumpes cuando tu odio revienta su bufido tras el hirsuto oleaje de esta lluvia
y la costa se arrodilla ante el abismo.

Jaguar que desgarras tu piel
tu trompo gira blandiendo filos y al recio ulular corren las islas
hacia el abrigo de mi página en desplome.

¿Acaso camina en caracol tu ausencia? Falo que en mutilación de incisivos siempre levita y se afirma,





y es péndulo en acústica telaraña
donde el murciélago blanqueó su noche.

Malabarista de zozobra y esperanza, minotauro que escarba laberintos, conspiras puberal renacimiento destazando tu músculo y entraña.

¿Qué espolones son euforia de tu odio en la tarántula de enervante ronda?

En mi sepelio, cripta plañidera, detrás de la atalaya del suspenso astillas translúcido espejismo
como líquido sol del último verano.

Ya silencia el ronroneo del enjambre, enciende su neurona el desconcierto, como espinosa espuma de la roca
rasguña el agua su imagen desde el sueño.

Allí tropieza el sargazo y extraña su memoria entre la ola que cubre sus facciones,
y en la columna cercenada la furia eternizó tu huella,
cada grano de sal es sol resucitado, en él mis ojos reaprenden alegría, paga tributo la suerte al infortunio,
las ánimas en pena desvisten su fantasma.

Hacia el centro innombrable de su parto
en la fosa común las cicatrices nunca callan, aunque corran anónimas las penas.

Plagiario de tu ausencia, Viento, espíritu, vida, dale sed a mi agua,
a mi vuelo y a mi lumbre,
o muero en mi intención como la esperma.



Sáastuunil: sak ixi’im,
chuup in xamach yéetel ujo’ob tin sakan bak’.

Sáastuunil: sak luuch,
pajkuns in payal chi’
yéetel u ch’ujukil báalche’.

Sáastuunil: sak ipil,
péeks in k’áan yéetel u jéesbal yabila.

Sáastuunil: sak kéej,
páaxe múuyal yo’omchaja’an yéetel cháak.

Sáastuunil: sak boko’,
p’éep’e iik’o’Aj Tuusil Xaman.

Sáastuunil: Sak Bakab,
paakte náach u mosonil in wayak’.

Sáastuunil: sak cheem,
kokoj maak’ in Xaman Eek’.

Sáastuunil:
sak kíimen teep’,
xíit’aba tu satun satil k’a’asaj.

Sáastuunil:
Sak Imix Che’,
súus u baakel jak’ óolal.



Cuarzo:
maíz blanco,
enluna el comal con mi carne de masa.

Cuarzo:
jícara blanca, fermenta mi oración
con la dulzura del báalché.

Cuarzo:
huipil blanco,
caracolea mi tálamo con el jadeo nupcial.

Cuarzo:
venado blanco,
tamborilea el cúmulo preñado de lluvia.

Cuarzo : garza blanca,
despluma al viento Engañador del Norte.

Cuarzo :
Bakab Blanco,
otea la borrasca de mi sueño.

Cuarzo:
navío blanco,
devora a dentelladas mi estrella polar.

Cuarzo:
mortaja blanca,
extiéndete en el laberinto del recuerdo.

Cuarzo:
Ceiba Blanca,
monda la osamenta del sobresalto.



Kin pa’atkeech tu’ux kin chi’ik jun xeet’ chuchul waaj ma’ muk’óol,
yéetel kin ts’íibtik tu chichil in áak’ab u luuk’il a pe’che’.
¿Múusik’eech ka ch’ajal
ich u juum piktanil kaay wáa?
Mantats’ u bobojtik péekóol te’ tu’ux jach táam.

Uj ku je’elel tu k’om in k’ab,
k’a’asaj ka pa’muuk’ta’al tu paach chuun ka’an,
in k’áat in wa’atech, tak bejla’e’ yaan sa’am tu yit in uk’ume’,
yéetel te’ ka’anal uk’aji’
kin jiiltkinba tak tuus náach ja’il tu kúuchil a weenel, yéetel in x-ma’ jaajilil le ba’ax je’e u beytal
kin oksikinba tak ta satkíimi.



Te espero donde muerdo un mendrugo de impaciencia y trazo en la dureza de mi noche el limo de tu huella.
¿Eres aliento que decanta en cardumen de sonidos?
Siempre sondea la duda en lo profundo.

Luna que reposas en el cuenco de mi mano, recuerdo que agonizas detrás del horizonte,
quiero decirte que aún hay arena en el fondo de mi río, y en esta cansada sed,
repto hasta el espejismo de tu alcoba,
y penetro en tu vahído en la irrealidad de lo posible.



Teaki’ yéetel in mocho’ob kin tatalk’abtik a mina’anil:
ku kíimil in t’aan ichil a jobon xikin.

Ch’íich’ Xekoktkobaj
tu k’oyaj u k’an ye’el ti’ a yoochel.
Beyo’ ts’o’ok a meentkeen balnak’il yaakun ich u jobnel sáastuun.



Ahora con mis muñones palpo tu ausencia:
muere mi palabra en tus oídos de jobón.

El pájaro Xekotkobaj
vació la yema de tu imagen.
Así me has hecho feto de amor
en el vientre de la piedra adivinatoria.





U PAACH K’IIN

Tin jots’tik u paach k’iin tu je’ej a cheem,
ti’ u tamaxchi’loch t’iin páax in akanjal ku pitik u nook’: ch’ooj luuk’ a t’o’ol pak’
ku k’aas weensik a chuun ka’an mina’an cheem ma’ u aktáankunske kex ich tat ye’eb
yéetel u bebeche’cheem uj u nook’il in cheem ku síinil yéetel ku jo’op’ u biin.





EL DORSO DEL TIEMPO

Tatuando el dorso del tiempo en la pelvis de tu barca,
al sortilegio del arpa
se desnuda mi lamento:
es limo en azul tu escarpa que adormila su horizonte sin galerna que no afronte y aún en la densa bruma con el timón de la luna
mi velamen iza y zarpa.



Iik’eech, teene’ k’áak’, lu’umeech, teene’ ja’, báalameen, ujeech, ts’unu’uneen, looleech.

Sáasil ya’ax le yoot’elo’ ti’ sáastalo’,
sáasil ya’ax sáastal ichil a woot’el,
sáasil ya’ax in wayak’, in woot’el ku t’aabik
a náayt sáasil ya’ax.

Utia’al in na’aka tu kul a lool kin p’uyik a sim tun áak’ab
táan in léets’ik u ta’abil a woot’el,
ti’ u x-ma’ taj muk’ óol ti’e kúuchil wéenel.

Ti’ nojol ti’ a tuucho’,
kin láalik u boonil k’aay ch’íich’o’ob yóok’ol a nak’ ti’ chul.

In tsáab k’áak’
ich u yomankil le luucho’
ku tiixik ti’ jela’an yoochel u k’óom a lool.



Eres viento, yo soy fuego, eres tierra, yo soy lluvia, soy jaguar, eres luna,
soy colibrí, eres flor.

Verdiluz es la piel de la madrugada verdiluz es madrugada en tu piel,
verdiluz es mi sueño,
mi piel incendia tu sueño verdiluz.

Para escalar tu cáliz
astillo la noche de obsidiana lamiendo la sal de tu piel
en la impaciencia del tálamo.

Al sur de tu ombligo, vuelco trinos de colores, sobre tu vientre de ocarina.

Mi crótalo de fuego
en el fermento de la jícara decanta en prisma tu corola.





AJ PICH’

K’a’aw, k’a’aw, k’a’aw,
ma’ k’a’aween, Aj Pich’een; pich’, pich’, pich’,
ma’ pich’een,
Aj Pich’een, Aj Pich’een, Aj Pich’een.

Beyo’:
Le Aj Pich’o’
yéetel siinan k’aaye’ ku yisinsik u suju’uy neje’
ti’e sayabil.





CLARINERO

Tordo, tordo, tordo,
no soy tordo, soy Clarinero, grajo, grajo, grajo,
no soy grajo,
soy Clarinero, Clarinero, Clarinero.

Así:
El Clarinero
baña de arpegios la cauda núbil
del manantial.



Yaan ch’íich’o’ob u chi’ kíimil, ya’ax taamil u xíinbal u chíini k’iin,
le ch’íich’o’obo’ kíimilo’ob mina’an u chi’, ya’ax taamil le chíini k’iin túun k’aas wéenel.

Le ch’íich’o’obo’ iik’ob
ya’ax taamil ku t’óochpajal in p’ich ich, ti’ u jaayab in pe’che’.
u chi’ ch’íich’o’ob le ik’o’.



Hay pájaros que son boca de la muerte, verdihondo en los pasos de la tarde, esos pájaros son muerte sin boca, verdihondo en la tarde adormilada.

Los pájaros son viento, verdihondo tropieza el insomnio en el bostezo de mi huella
la boca de los pájaros es viento.



Tunkuluchuj a wawat xok’ lich ka’a k’i’ix
yéetel k’a’ayt ok’om óolal ka náajaltik a kuxtal.

Yéetel in p’ich ich ku xíinbal kin t’ikik u yeeb jo’oljeak
kin na’akal ti’ junp’éel julek’ mixbik’iin u beytal u ka’a xíinbaltal

Núukeeni’ Yuum Kíimil
¿Táan u biin in xíinbal ta wiknal ?



Tecolote tu graznido espuela de doble púa, pregonando la congoja así te ganas la vida.

En mi itinerante insomnio destejo niebla de ayer escalo abismo que nunca es posible desandar.

Responde señor de muerte
¿Van mis pasos hacia ti?



Mina’an k’onk’on ka’an: Ka tuupik a oochel
ti’ a popokxik’, uk’aj ma’ xulumte’.

Le iik’e’ túun biin u súusik toj óolal tu beetkeech nabte’ tu tojil k’iin
le kéen a paakte múuyal ti’ jo’oljeake’ ka séebkuntik ch’ikil mixbik’iin
a ka’amal toj k’abte:
wáa ka wéemle’mina’an ka’an chéen u yóom a pe’che’ ich ch’ooj.



No hay celaje:
Tu silueta difuminas en vuelo,
sed de infinito.

El viento aguzando aplomo, te hace venablo hacia el sol, y al mirar nube de ayer apremias blanco que nunca otra vez has de acertar:
si desciendes ya no hay cielo sólo tu estela en lo azul.



In Yuume’ex, lik’ul in kanp’éel xu’uk’ilo’ob
kin t’aanke’ex yéetel u wayile jobon ti’ le t’aana’: Yéetel óoxp’éel julesaj kin tiich’ik le ti’ibil óolal way Kulumpiich,
ku xik’nal in chíinpolal tak Chi’ ch’e’en its ja’, u Ch’e’en ti’e Aj bal jol Ja’,
tu ki’ichkelem  k’u’uk’um ti’e ch’íich’ Moan.
Yéetel k’atab iik’o’ob kin chikilbesikbaeen,
kin waach’ik le táabi xanabo’ob yéetel u ch’oto’ob sáastale’,
yéetel kin káajsik xíinbalil táan in kóomkunsik le náachile’ i’ix táan in chowakkunsik le k’iina’ utia’al in k’uchul Kusamil, Jobón ti’ Kaab; lebetik,yuum, a ka’a síijile’ tak’kabal ich,
teaki’ kin mak bo’oykinba ichil a t’aan tu’ux utia’al naats’al ti’e K’ujo’oba’,
yaan u t’ajal le k’i’ik’ela’ yéetel u yaaj k’i’ixi’ yéetel suju’uy ja’e’;
i’ix lik’ul le su’uk’iina’ ti’ ta’ab yéetel ko’olel, ti’ paach yite’ ti’ le áak’ab uukp’éel u néeno’ob ti’ Ko’olel u Ta’akmuba X-Ta’akubin Xuna’an, in ok’ol ku balk’ajik u payalchi’;
beya’, tu yo’olal k-kíimeno’ob
in k’ajóol le lóoka’an kib,le ku chuchuujik táamilo’ob yéetel ku k’osmal ti’ u yéemel amal t’aj ja’il ich; mantats’ bíin u k’i’inam to’on
u bakelo’ob k pixano’obe’ bo’oybesabo’ob tio’lal k’at yoochelo’ob ti’ ch’ooj peten, u Kúuchil múuknal Ja’e’.

In uts’banaj ku ts’íibtiktu ka’atéen le bilim tin wayak’taj yéetel kin muun óoltik le k’ax jalal ku joltantik u jobnel áayin ti’ Tamakas,
tak ka u je’bek u sayomal ti’e kama’t’aana’, yéetel aktáan ti’ te’ex, Aj ok’ol ich Yuume’ex,





chíinpooleen kin suukinba utia’al ma’ in  pets’ ton le kóokay ti’ u neek’ in wich
ich le lets’bal k’aabnab ti’ a wicho’ob.

Teaki’, lik’ul Xookeen,
ts’o’ok in wojeltik u tuuch kaabe’ in tuuche’
yéetel moots ti’Yáax Imix Che’ ku ts’ejik le p’u’ujil juum kaala’.
Kin k’alik u joonaj ti’ le pixane’
yéetel kin k’oopik le nonolki tok’ ti’e  manak’ óol, utia’al ch’eenebtik le tip’ix k’áak’ ku t’aabik u tomoxchi’ in wayak’e’.
Tu ka’atéen, je’bix ti’e Aj simsim che’ balnak’ ti’ le chúunuke’,
tu chuun ti’ le k’atal che’ ti’ táankelem che’ob yéetel ts’ulumo’ob ti ja’abin
kin k’iinbesik u siinan ti’ k jejelásilo’on,
tuméen chéen junp’éel k’iin  x-ma’ ich ku jatsko’on le ma’ach u t’aanal paj sakan ku patulke’ex yéetel
k-k’i’ik’elo’on ti’ ixím yéetel náayt.

K’ujo’ob ku yaantalo’ob je’tu’uxiake’ ku jaytiko’ob u sáasbal kaab
yóok’ol u pirin suut óok’ot ti’Aj Junp’éel Ich Chak Iik’e’, molay iik’ sata’ óol,
wáa yanal ti’e t’o’ol síiniko’obo’ tu’ux ku olmal u k’i’ik’el ulis ti’ uj.

Kin oksaj óoltik ti’u k’uyen uchuk tuméen sinil, yéetel in tontal kin payal chi’
ka a wile’ex u kin pek ti’e benel weenel kulukba yóok’ol le laal ti’e jak’ óola’:
in jéesbal ti’e éemal ti’ chaket lúubulo’ob
táan u báab ich k’i’ik’el ti’ k’an ma’ay lu’um táan u yelel, yéetel in to’och aak’ ku ch’u’ulik le kuuxum waaj;
lebetik, ti’e kúuch numya kin k’áat chi’:
¿Máax ma’ ‘Aj múuk kíimen ti’ yibnel paal ti’ peel k’ala’an yéetel tuunich i’ix luuk’?





Le ch’oomo’ob ku chu’uchko’ob le ya’ax book
yéetel ku páaxko’ob le chuup jobnelo’on ti’ jech’el Aj top ito’ob;
¿Bix je’e tu’ubsal ti’ u péeksul awat che’ejo’obe’
le sak wíinike’ tu tséentaj u tajche’ yóok’ol koolo’ob i’ix kaajo’ob,
tu chuupaj yéetel tséek’o’ob u uk’aj ti’ kumche’o’obe’, yéetel tu xeejaj le jaat suju’uyil yóok’ol le nikte’ ti’
k k’ato’one’?

Ich le jube’ ti’ k-tseem
ku much’tanbalo’ob u waak’al piktanil jeenelo’ob, yéetel ich le k’inam mamak
ku chooj k’i’ik’el k’a’aj yéetel u t’aan Kaan Éek’, k-táankelem noole’:

“U buka’aj ja’ ku bisik le luuche’ ku ya’alik u ch i, i’ix ti’ yaaj óolal ku nojochkinskuba ku jich’ik u kaal le taj muk’óolal,
yéetel yóok’ol u x-ma’ ulis ti’e Aj Me’ex K’uj
ku pich’il chi’Yuum Kíimi u chokwil mul xa’ak’ yáalkab.

Yéetel lelo’ ma’ tuláakal,
tio’su paymun ya’ab ku  jook’ik le kaalo’
kin yaaj k’áatik jun xeet’ bo’oy utia’al k-wi’ij, utia’al k-uk’ajo’on, junp’éel sayab ti’ ok óolal
yéetel junp’éel chikix ta’an utia’al le ixi’im ku lóokankal ich u ta’an ti’ u jáatloomo’obo’.
Yuum Cháak, K’uj ti’ ja’,
ka aanakteech ok’ol ich ti’ k-I’inaj; K’u’uk’um Kaan, Ch’íich’ Kaan, ya’abkunse u uk’um ti’ k muuk’il; Yuum ti’ lak’íin, Sáastuunil,
ch’u’ul u sáasil ti’ k-k’uxtaanbalo’ob; Chak Pa’patun,
léets’e p’u’uji’ yéetel a k’áak’ chak-ch’ooj; K’an Pa’patun,
ts’áaj u xek ti’ u tsíimin Yuum Kíimil;





Éek’ Pa’patun,
lam u jaats’ ti’ u maxal paach ti’e manak’ óol. Wan chake’ex:Chak Yuum Báalam, Éek’Yuum Báalam,
Sak Yuum Báalam, K’an Yuum Báalam;
Yuum K’áak’ u Paakat, Yuum ka ta’ankuns yéetel a paakate’;
Éek’ Chuaj, Yuum ti’ le chu’uchumo’ob ti’ Noj Ba’ate’el; Aj Pu’uch,Yuum ti’ Kíimil,
ko’otene’ex ti’e k’atal che’,utia’al a síiskunske’ex a wóolo’
yéetel loojil ti’ Báalche’, Kili’ich Tsolante Uk’ul; ko’otene’ex teen bíin in tséentke’ex yéetel u waajil óoxlajun p’éel u
suyeno’ob i’ix le le chok’ob ti’ ch’íich’o’obe’, yojsaj leti’ob junab ba’alche’ob yaan u pixano’ob’.

Ki’ichkelem Yuumtsilo’ob,
tu tan a k’abe’ex ku omankal u k’iintaj a paalale’ex, yéetel junk’uli’ wa’alakbaleen kin pay yalchi’ ka li’ise’ex a ki’ki’ óolal
yóok’ol k-tseem óolal i’ix k-k’iintaj:
le ts’oona’ ma’ t’ona’ankunsa’al tio’l u book p’u’uji’
ku k’áat u loojil utia’al u méent tibil ti’e maaya k’i’ik’el; le máaskaba’ ma’ u jokmaj u yáakamo’ob kíimil
ku payalchi’ u k’uyenkunsab
utia’al u k’uben ti’e Aj loj  k’abo’, tuméen bey te’ex tu chúunuk k’iin
ta méentaje’ex k-bak’o’one’ kuxtalil yéetel ixi’im i’ix ye’eb ja’il,
teaki’ k’a’ana’an ka yéetel le ts’oysaj yóok’ol le Aj ch’uy tab
méentke’ex ka u top’ol utia’al mantats’ le jalk’abil yéetel le ets’a’an óolal.
Yéetel ich le xet’óolal ku lúubul u ts’o’ok in káat chi’:
¿Ba’ax bíin u yúuchu ti’ le Yuum K’ujo’ob wáa mina’an mix juntúul maaya ka u k’ultiko’ob? Te’ puts’ul ti’ jaja’ok’ol kin kóojol





ka le am xíiwe’ ti’e ma’óolile’ bíin u bits’kaaltik u puksi’ik’alo’ob,
u bibikankil ti’e manak’ óol bíin u t’óojik u suyen iche’, bíin u kóojol le xak’ yóok’ol kaab,
le k’iine’ ikil le k’aj lay ku jíiltkubaj ka’achi ichil le sa’am ti’e mana’anil,
táan u ja’aik u x-ma’ yeeji’mak’ óolal ti’ ch’ench’enki, tuméen tuláakal úuch ka’achi junp’éel tootil x-ma’ boon ch’ena’an
yóok’ol u buy ts’o’ok ti’e ja’obe’...
yéetel ti’e wuts’ ti’ibil óolal ti’e Aj Síijsajul K’ujo’ob chéen jujuy lu’um lool,
chéen lal.

Beyo’, kíilbalneen tio’l le ch’awak yaaj óolal, kin jaajkunsik in t’aan:
Je’bix le táatatsil ku buyul ti’ u mejnile’, yéetel le mejnil ti’ u táatae’,
Yuum K’uj ku síijsajul ich le wíinike’ yéetel le wíinike’ ku béetkuba ichil K’uj.
Teaki’ yéetel junk’uli’ k-tiich’ yéetel k-ok óolal ma’ bíin u p’aatko’ob
u ja’ K’ankubul, K’ankuns Ka’ane’,
ku sinil u ta’anbesaj ya’ax k’oxmal yoóok’ol u moots pom tu béetaj tul lu’um k ch’i’ibalil.
In Yuume’ex, yéetel óoxp’éel chak x-t’un ja’ ich kin k’ubkinba ich ti’ibil óolal.





PAYÁAL CHI’


Señores, desde mis cuatro rincones
les hablo con el nativo colmenar de esta palabra:
Con tres saludos levanto esta ofrenda en Culumpich, vuela mi reverencia a Chichen Itzá (Pozo del Brujo de Agua),
en la pluma gentil del ave Moan.
Con cruces de viento me santiguo,
desato las sandalias con hebras de amanecer,
e inicio la marcha acortando la distancia y alargando el tiempo para llegar a Kusamil jobón de miel;
por ello, padre, renaciendo tu presencia, ahora me resguardo en tu palabra
donde para acercarse a los dioses,
hay que decantar la sangre con espina de dolor y agua núbil;
y desde este ayuno de sal y mujer,
en el trasfondo de la noche de los siete espejos de la Señora Escondida X-Ta’akubin Xuna’an, mi llanto rueda su plegaria;
así, por nuestros difuntos
conozco la cera hirviente, la que cauteriza honduras y se evapora en el descenso de cada lágrima;
por siempre nos dolerán
los huesos de nuestras ánimas guarnecidos por efigies de barro
en la isla azul, Camposanto del Agua.

Mi olfato reescribe la huella soñada
y enternezco a la saeta que apunta hacia el vientre del lagarto en la Vía Láctea,
hasta abrir su útero a la oración,
y ante ustedes, piadosos Señores,
comparezco inclinado para no castrar la luciérnaga de mi pupila
en el mar resplandeciente de sus semblantes.





Ahora, desde Xooken,
sé que el ombligo del mundo es mi ombligo
y raíz de ceiba primigenia que astilla esta voz amotinada.
Cierro la puerta del espíritu
y golpeo el terco pedernal del olvido,
para hurgar la chispa que inflame augurios de mi sueño.
Nuevamente, como en el crucificado feto del origen,
al pie de este altar de púberes maderos y combas de
ja’abin
celebro la armonía de nuestra diversidad, ya que sólo un tiempo sin rostro separa
la innombrable levadura que les forma con nuestra sangre de maíz y ensueño.

Dioses ubicuos tienden su claroscuro
sobre la girante danza del cíclope Chak Iik’, huracán enloquecido,
o debajo de la columna de hormigas donde cuaja el flujo menstrual de la luna.

Creo en la omnipotencia divina, con humildad imploro
que miren la canícula del desvelo
sentada sobre la ortiga de este sobresalto:
mi resuello en la pendiente de infinitas caídas ya bracea en sangre de azufre incandescente,
y mi lengua áspera humedece el pan enmohecido; por eso, en este calvario pregunto:
¿Quién no es Sepulturero de Placenta en vagina cerrada a piedra y lodo?

Las aves de rapiña succionan el hedor verde
y tañen nuestra hinchada víscera en crujir de sodomitas;
¿Cómo olvidar que a son de carcajada
el blanco cebó su antorcha sobre milpas y viviendas, llenó de cráneos la sed de los graneros,
y vomitó el estupro sobre la flor de nuestro barro?





En el caracol de nuestro pecho
se agolpa el estruendo de mil derrumbes, y en esta emponzoñada urdimbre
sangra la hiel con el verbo de Canek, nuestro joven abuelo:

“El agua que lleva la jícara está delimitada por su borde”, y en esta creciente tristeza se ahorca la paciencia,
y sobre la menopausia del Dios Barbado desboca la muerte su febril estampida.

Y no es todo,
por mucho más que la garganta anuda
suplico un mendrugo de sombra para nuestra hambre, para nuestra sed un manantial de fe,
y un rescoldo para el maíz que hierve en la cal de sus heridas.

Yuum Cháak (Dios de Lluvia), ten piedad de nuestra semilla; K’u’uk’um Kaan (Pájaro Serpiente), multiplica el corriental de nuestro brío; Señor del Oriente, Piedra Cristal,
moja la luz a nuestros enemigos; Rompe piedra Granate,
flamea de violeta el encono; Rompe piedra ámbar,
ensilla la cabalgadura de muerte; Rompe piedra obsidiana,
flagela el lacerado dorso del olvido

Gigantes: Báalam rojo, negro, blanco, amarillo;
Yuum K’aak’u Paakat (Señor de la mirada calcinante);
Éek’Chuaj (Señor de las pústulas de guerra);
Aj Pu’uch (Señor de la muerte),
vengan a este altar, para que refresquen su ánimo con la ofrenda de Báalche’ (Santa bebida ritual);





acudan, yo les crío con los panes de Trece Capas y esta sopa de ave,
por ser los únicos animales con espíritu.

Hermosos dioses,
en la palma de sus manos fermenta la suerte de sus hijos, y siempre de pie les ruego que leviten su gloria
sobre nuestra flaqueza y nuestro destino:
esta carabina que no se ha enervado con el olor del odio pide la bendición para hacer justicia a la sangre maya; este machete que no ha arrancado gemidos a la muerte suplica consagrarse para su misión en la mano redentora, porque así como ustedes en el principio del tiempo
hicieron nuestra carne viviente con maíz y agua serenada, ahora es necesario que con la victoria sobre el verdugo hagan germinar para siempre la libertad y el sosiego.
Y en esta desesperación cae la última pregunta:
¿Qué sería de los Dioses sin un maya que los adore?
En la huida de sollozo presiento
que la hiedra del desánimo estrangularía sus corazones, la carcoma del olvido les picaría su divino rostro, sobrevendría el caos,
el tiempo en que la memoria reptaba en los arenales de la ausencia,
esmerilando su roma ociosidad de silencio, porque todo era un páramo incoloro y mudo sobre el ciego confín de las aguas...
y en la primicia cíclica de los Dioses Creadores sólo polen,
sólo esperma.

Así, convulso por esta descarnada tribulación, afirmo: Como el padre trasciende en el hijo y el hijo en el padre, Dios se realiza en el hombre y el hombre se realiza en Dios. Ahora y siempre nuestra ofrenda y nuestra fe no dejarán que la lluvia K’ankubul (Cielo Amarillador),
tienda su lama calcinante sobre la raíz de copal que hizo fecundo nuestro linaje.
Mis señores, con tres lágrimas rojas me entrego en ofrenda.




















In lu’um • Mi tierra

—con un titaje de 2 000 ejemplares— lo terminó de imprimir la Dirección
General de Culturas Populares e Indígenas del Consejo Nacional para la Cultura y las Artes
en los talleres de Ediciones Corunda, S.A. de C.V. Oaxaca núm 1, esquina con Periférico Sur
San Jerónimo Aculco, México, D.F. 10700
Tel. 5568•4701
en el mes de noviembre de 2003

Cuidado de la edición: Subdirección de Publicaciones de la
Dirección General de Culturas Populares e Indígenas


Comentarios

Entradas populares